Ústavný sudca Peter Straka v rozhovore o novele trestných kódexov hovorí v prospech miernejších trestov aj na príklade miliónových daňových únikov futbalistov Lionela Messiho a Ronalda. „Jeden bol odsúdený na peňažnú pokutu 250-tisíc eur, druhý na podmienku. Futbal hrajú ďalej a Ronaldo reprezentuje aj členský štát Európskej únie. U nás by boli natvrdo zavretí. Chceme naozaj až natoľko odskakovať od iných európskych krajín?“
Ústavný sudca Peter Straka (57) na začiatku leta verejnosti ako sudca spravodajca vysvetľoval, prečo napokon Ústavný súd nevyhlásil za protiústavnú novelu trestných kódexov koalície Roberta Fica.
Cieľom Ústavného súdu nebolo obhajovať predložený materiál, ale nastaviť zrkadlo 19-ročnej existencii Trestného zákona z roku 2005, vysvetľuje.
Tento bývalý prešovský krajský sudca bol zástancom zmierňovania trestov a za vážny problém považoval aj trestanie „horalkových krádeží“.
„Predstava, že ja dovolenkujem a sudcovia používajú prísnejšie tresty, by bola nepríjemná,“ povedal v rozhovore Straka a vraví, že „toto bol jediný tlak“, ktorý pociťoval pri rozhodovaní.
Pýta sa, či sa nebudeme červenať, ak budúcim generáciám priznáme, že „až na dva roky sme dokázali zatvoriť človeka za opakovanú krádež potravín. Nakoniec, prečo tu pomyselnú horalku tým ľudom štát neposkytne, ale ich zatvorí do väzenia?“
So sudcom Strakom, ktorý je na Ústavnom súde od roku 2019, sme hovorili aj o tom:
prečo bolo ťažšie rozhodnúť o odsúdenom vrahovi ako o novele trestných kódexov;
či sleduje médiá a ako vnímal protesty proti novele;
prečo sa máme riadiť zákonom, ktorý bol prijatý v rozpore s legislatívnymi pravidlami;
čo by sa muselo stať, aby Ústavný súd označil novelu trestných kódexov za protiústavnú;
či rozhodnutie súdu znamená, že parlamentná väčšina si môže robiť v parlamente, čo chce;
čo by odkázal poškodeným obchodníkom, ktorí sa sťažujú na pribúdajúce krádeže.
BRATISLAVA. Danka Kovaľová prišla na ministerstvo spravodlivosti v roku 2016, aby tu vybudovala nový analytický útvar. V tom čase rezort nerobil žiadne analýzy a nemal ani riadny informačný systém na spracovávanie dát.
Podarilo sa jej vybudovať jeden z najväčších analytických tímov v štáte, ktorý pripravoval napríklad reformu súdnej mapy či plán obnovy.
Kovaľová pred príchodom na ministerstvo podnikala. Mala vlastnú firmu, ktorá robila socioekonomické analýzy pre vládny sektor. Na ministerstve prežila piatich ministrov, až súčasný minister Boris Susko (Smer) zrušil k 1. augustu bez zdôvodnenia celý analytický útvar. Zamestnancom útvaru písomne oznámili, že prínosy ich práce sú nemerateľné.
„Myslím si, že ľudia, ktorí urobili rozhodnutie o našom zrušení, v skutočnosti nerozumejú tomu, čo robíme,“ hovorí Kovaľová.
V rozhovore pre denník SME hovorí o práci analytického útvaru, nenávratných škodách, ktoré jeho zrušenie spôsobilo, ako aj o celkovo chode rezortu spravodlivosti, kde sa po príchode Suska výrazne zmenila atmosféra.
Vráťme sa v čase. Ako analytický útvar vôbec vznikol?
Vznikol v máji 2016 za Ficovej vlády a išlo o iniciatívu Martina Filka (bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky, pozn. red.) vytvoriť analytické útvary, ktoré budú podporovať štátne inštitúcie. Tieto útvary mali moderným spôsobom prispievať k tvorbe politík a ich vyhodnocovaniu.
Minister spravodlivosti Boris Susko s premiérom Robertom Ficom. (Zdroj: SITA)
Najvyšší súd prvý raz zaplatil odškodné pre rozdiel s platmi špeciálnych sudcov.
Nikto by si nemal robiť ilúzie, že sa mu vyplatí nejaká dvoj- či trojmiliónová satisfakcia za platové rozdiely, odkázal v roku 2010 sudcom vtedajší premiér Robert Fico.
Hovoril o tých, ktorí si podávali takzvané antidiskriminačné žaloby, lebo sa cítili znevýhodnení oproti kolegom z novozriadeného špeciálneho súdu, ktorým zákon priznával osobitné príplatky.
„Odkazujem sudcom, že sami poškodili svoj imidž,“ konštatoval vtedy Fico. Suma, ktorú pred štrnástimi rokmi uviedol, bola ešte v korunách, dnes sú tri milióny bývalých korún v prepočte zhruba 100-tisíc eur.
Sudkyni Najvyššieho súdu Elene Kováčovej, ktorá je dnes už na dôchodku, sa také poškodenie imidžu napokon oplatilo. Na základe antidiskriminačnej žaloby jej nedávno štát vyplatil satisfakciu v celkovej výške 227 888 eur.
Samotná istina bola 100-tisíc eur. Ďalších 123 322 eur sú priznané úroky z omeškania a na 4566 eur boli vyčíslené trovy súdneho konania. Vyplatenie peňazí SME potvrdila Kancelária Najvyššieho súdu.
„Vo vzťahu k JUDr. Kováčovej už záväzok vyplývajúci z antidiskriminačnej žaloby neevidujeme,“ uviedla hovorkyňa Alexandra Važanová. Potvrdila tiež, že ide o prvý takýto prípad, pričom súd má podobné záväzky ešte voči niekoľkým ďalším sudcom.
Frustrovaní sudcovia
Sedemnásť rokov má dnes čitateľ, ktorý sa narodil v čase, keď sa začal príbeh antidiskriminačných žalôb v slovenskej justícii. Vyše 800 sudcov sa od roku 2007 rozhodlo podať žaloby pre údajnú platovú diskrimináciu.
Vychádzali z toho, že na Špeciálnom súde dostávajú sudcovia mimoriadne príplatky, ktoré oni nemajú. Cítili sa z toho vraj frustrovaní.
Zákon priznával špeciálnym sudcom príplatok vo výške šesťnásobku priemernej mzdy. Tá napríklad za rok 2006 bola 18 761 korún (v prepočte konverzným kurzom 622 eur, pozn. red.). Pôvodným zámerom bolo zabezpečiť ich proti korupčným tlakom.
Podávanie žalôb bolo organizované z Najvyššieho súdu. Vzory podaní rozposielala aj jeho neskoršia šéfka Daniela Švecová. Angažovala sa tiež Jana Bajánková, ktorá sa neskôr stala predsedníčkou Súdnej rady. Obe pôsobili v občianskoprávnom kolégiu, takže v téme boli expertky.
Ešte pred tým, ako sa dostali do funkcií, svoje žaloby obe stiahli. Po vlne kritiky, že žaloby sú nemorálne, sa postupne vzdávali aj ďalší sudcovia. V stovkách konaní súdy žaloby zamietli alebo konanie zastavili pre nezaplatenie súdnych poplatkov.
Aj sudcovia, ktorí uspeli, napokon vyplatenie peňazí nežiadali. Doteraz nebol známy prípad, že by niektorému z nich štát reálne vyplatil požadované odškodné.
Igor Králik a Michal Truban. Foto N – Vladimír Šimíček
Michala Trubana určili štyria z piatich členov výberovej komisie na prvé miesto. Je pravdepodobné, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) ho za predsedu Špecializovaného trestného súdu vymenuje.
Michal Truban sa pravdepodobne opäť stane predsedom Špecializovaného trestného súdu. Vo výberovom konaní skončil u štyroch z piatich členov komisie na prvom mieste. Ide síce len o odporúčanie, ktoré nemusí minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) akceptovať, ale to, že rozhodne inak, je veľmi málo pravdepodobné.
Ak Trubana vymenuje, stane sa predsedom súdu po tretí raz.
Jeho protikandidátom bol súčasný podpredseda súdu Igor Králik, ktorý ho dočasne aj riadi po tom, čo sa funkcie vzdal Ján Hrubala.
Rozhovor s bývalým ústavným aj krajským sudcom, z ktorého sa na dôchodku stal pútnik.
Viac ako štyridsať rokov pôsobil v súdnictve, kde začínal ako justičný čakateľ, neskôr bol sudcom na okresnom súde a napokon končil na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Ešte medzitým bol do roku 2007 aj na Ústavnom súde.
Keď sa o ovládnutie súdnictva pokúsil exminister spravodlivosti Štefan Harabin, sudca Juraj Babjak (70) spolu s manželkou Ľudmilou (74) patrili k jeho otvoreným kritikom. Najmä ona znášala Harabinove útoky priamo v súdnej rade.
Hoci sú už obaja na dôchodku, spoločenské dianie naďalej aktívne sledujú. Ostali žiť v Košiciach, no náš rozhovor vznikol v Bratislave na medzizastávke ich cesty na dovolenku. Skôr ako odleteli k moru a za vnúčatami, išli sa pozrieť do Slovenskej národnej galérie.
„Lebo teraz na nich treba myslieť,“ hovoria manželia v reakcii na odvolanie riaditeľky galérie Alexandry Kusej.
Súčasné dianie v justícii im pripomína časy Harabina. I keď vtedy „robili najväčšie svinstvá sudcom sudcovia“, vraví bývalý sudca Juraj Babjak, s ktorým sme hovorili aj o tom:
čo si myslí o prepustení Dušana Kováčika;
či malo zmysel sa verejne ozvať proti Štefanovi Harabinovi;
ako sa po pracovnom vyťažení vyrovnal so životom na dôchodku;
prečo sa rozhodol absolvovať vyše 700-kilometrovú cestu do Santiaga de Compostela, teda „camino“.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
