dennikn.sk | Monika Tódová

Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan reaguje na útoky Roberta Fica a vysvetľuje rozhodnutie o novele Trestného zákona. Foto – TASR

Čo nové vieme z písomného rozhodnutia Ústavného súdu:

vládna koalícia porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie – nie je to však protiústavné;
ústavní sudcovia hovoria, že trestná politika je zodpovednosťou vládnej väčšiny a oni môžu zasiahnuť iba pri excesoch;
zároveň nenašli porušovanie ústavných práv vyšetrovaných a súdených;
novinkou je aj to, že aj viaceré právne inštitúcie sú presvedčené o protiústavnosti novely.
Ústavný súd v piatok na obed zverejnil 117-stranové písomné rozhodnutie o novele Trestného zákona. Ako už súd približne pred dvomi týždňami ústne informoval, za protiústavné považuje iba štyri body v novele – a podstata zmeny zostáva. Platí tak zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a aj zásadné zníženie trestov za krádeže, podvody a korupciu.

Vládna koalícia rozhodnutie Ústavného súdu oslavovala a dokonca vyzývala opozíciu, aby sa ospravedlnila za to, že upozorňovala na to, ako novela rozbije trestnú politiku štátu, napríklad aj za veľké protesty.Z písomného rozhodnutia Ústavného súdu však vyplýva, že na oslavu vláda až tak nemá dôvod. Ústavný súd rozbil väčšinu argumentov, ktorými vláda odôvodňovala prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca ústavní sudcovia vyhlásili, že vládna koalícia postupovala protizákonne – nie však s takou intenzitou, aby to mohlo byť vyhlásené aj za protiústavné.

Nie sme druhá komora parlamentu
Pozrime sa na rozhodnutie súdu podrobnejšie: Ústavný súd v prvom rade povedal, že jeho úlohou nie je riešiť obsah trestnej politiky štátu. V žiadnom prípade teda nehovorí, či je rozhodnutie vlády znížiť tresty, premlčacie lehoty a hranice škôd správne. To je podľa neho výsostnou kompetenciou demokraticky zvolenej väčšiny. Súd jednoducho hovorí, že nie je druhou komorou parlamentu, a ak si vláda myslí, že tresty sú prísne, môže ich znížiť.

Z odôvodnenia súdu sa dá vydedukovať, že by zasiahol len naozaj v mimoriadnom prípade, „ak by ústavná hodnota vnútornej bezpečnosti štátu bola zasiahnutá deštruktívnym spôsobom, keď by trestné právo nemohlo plniť takmer vôbec účel ochrany štátu či spoločnosti a realizované zmeny by mali celkom zjavný potenciál vyvolať komplexnú eróziu trestnoprávnej ochrany“.

Súd to takto nepíše, ale predstaviť si to môžeme napríklad tak, že by sa ozval, keby napríklad demokraticky zvolená väčšina schválila, že krádež (alebo iný trestný čin, ktorým sa zasahuje do základných práv občanov) nie je trestným činom.Ak si iná skupina politikov myslí, že takáto miernejšia trestná politika štátu nie je správna, nič jej podľa Ústavného súdu nebráni, aby sa usilovala o zmenu v parlamente demokratickou cestou. Preložené do jednoduchšieho jazyka – treba vyhrať voľby a získať väčšinu.

Čítať ďalej...