Rodíme sa svojim rodičom a do určitého rodinného prostredia, ktoré nás ovplyvňuje sociálne a charakterovo.

A keď vyrastieme  je nám jasné, že ten krivý nos, ktorý mal náš dedo a otec, nie je výsledkom toho, či sme sa narodili v honosnom dome alebo sociálnom byte. Ani výsledkom vzdelanosti, postavenia a intelektu našich rodičov a ani ich výchovy, ale jednoducho genetiky.

Sú veci aj v našom prežívaní, s ktorými sa rodíme a nemôžeme za to. Ani ich zmeniť - napr. temperament, túžbu objavovať nové veci, nedostatok strachu pred ťažkosťami, viac menej aj sklon podliehať vplyvom a davu.

Stojíme na pleciach našich predkov - rodičov, prarodičov, príbuzných, a nevyberáme si ich, ničím sme si nezaslúžili rodinu, do ktorej sme prišli. Rodina je ale rodina. 

Potom prichádzame na právnickú fakultu študovať právo, do prostredia fakulty, ktorú ktosi a pre čosi kedysi založil, viedol ako prvý a dal jej smerovanie a víziu.

Do akademického sveta dotvoreného a vytvoreného jeho učiteľmi a staršími študentmi. Spomeňme si, ako nám na internáte dobromyseľne odovzdávali informácie, kto je aký na prednáškach, cvičkách a skúškach,  ako to chodí, u koho si čo možno dovoliť, s kým byť zadobre, keď chceme v pokoji doštudovať.

Čítať ďalej...

dennikn.sk| Rudolf Suran

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského sľuboval študentom verejnú debatu o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Realisti tušili, že uplatní príslovia: „Kto chce psa biť, palicu si nájde“ a „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“. Zo sľubu sa vyvliekol ako anakonda zo starej kože, pod krištáľovou zámienkou: „Preboha, pred  zrušením ÚŠP by debatu spolitizovali!“ Hovorí ten, čo slúži politikom. Diskutovať – ale až keď ÚŠP dekapitujú, telo spália a popol rozprášia na štyri strany sveta.

Tak to chcú pomstou, pýchou a neduhmi spuchnutí a bradatí vládcovia Slovenska, aj slovenskí zločinci.

Dekan do trezoru odložil česť a úsudok akademika, aby sa podchvíľou kochal, ako sa skvejú opatrným používaním. Jeho študentov sa ujala Filozofická fakulta tej istej univerzity. Umožnila im 30. januára, aby v budove susediacej s Právnickou fakultou zorganizovali diskusiu  odborníkov. Dekan chýbal medzi diskutujúcimi aj v hľadisku. Zároveň nechýbal nikomu.

Dôstojné a vydarené podujatie

Záujem bol veľký. Kvôli kapacite sály sa nedostalo na všetkých.

Na pódium zasadli Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), advokát a profesor Tomáš Strémy z právnickej fakulty a advokát Peter Erdös, obhajca Moniky Jankovskej, „legendárnej“ sudkyne a štátnej tajomníčky, ktorú Marián Kočner nazýval svojou opičkou. Po hodine ich vystriedali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, a sudcovia Krajského súdu v Bratislave a členovia súdnej rady Marcela Kosová a Peter Šamko. Poslednú hodinu sa stretli na pódiu všetci.

V auditóriu sedeli najmä študenti, no i predstavitelia právnických inštitúcií.

Prihovoril sa im rektor Univerzity Komenského, profesor práva Marek Števček, aj zástupca študentov. Študent umne moderoval debatu, zorientovaný v problematike a reáliách. Vysielali ju naživo na internete.

Mládež zachránila česť fakulty, keď to odmietol urobiť ten, koho za to platia.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Ján Mazák

Autor je predseda súdnej rady, bývalý predseda Ústavného súdu

Také legislatívne konanie, v ktorom sa majú  prijať nové trestnoprávne predpisy, ústava a zákon nepoznajú. Skrátené aj neskrátené, niekomu prístupné, iným blokované.

Pôvodný návrh novely Trestného zákona (zjednodušujem, lebo legislatívne opatrenia sú, ako je známe, širšie) sa dočkal 89 zmien. Ich kvalita nie je podstatná. Dôležité je, že k nim mal prispieť svojimi pripomienkami aj generálny prokurátor. A tu je jadro problému a ďalšia výrazná devalvácia celého legislatívneho procesu, ktorý sa od počiatku nazýva skráteným konaním.

Pouvažujeme o niektorých, aj širších aspektoch tohto znehodnotenia.

Odkiaľ sa vzala šanca na pripomienkovanie pre generálneho prokurátora?

V polovici januára 2024 sa generálny prokurátor Maroš Žilinka stretol s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Informoval ich, že k novelám trestných kódexov predloží vlastné pripomienky. Podľa neho je nutné najmä zaručiť, aby sa neznižovali možnosti štátu v boji proti závažnej kriminalite.

Ponúknutú možnosť generálny prokurátor využil a poslal pripomienky. Odborné a spracované hlavne so zreteľom na potreby trestnej politiky na Slovensku, najmä v časti boja proti korupcii, v ktorom je náš štát viazaný viacerými medzinárodnými zmluvami, a vylepšené o paragrafované znenie navrhovaných úprav. Ozaj profesionálna práca, lenže odignorovaná.

Čítať ďalej...

V pondelok sa konajú pomerne dôležité voľby, ktoré veľa napovedia o pomeroch v slovenskej justícii.

Sudcovia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu – teda tí, ktorých by sme mali považovať za sudcovskú elitu krajiny – si prvýkrát spomedzi seba zvolia sudcu, ktorý za nich zasadne v súdnej rade.

Výsledok týchto volieb s tromi kandidátmi (Marián Fečík, Peter Melicher, Michal Novotný) si budú všímať aj vo vládnej koalícii, ktorá potrebuje v najvyššom orgáne sudcovskej samosprávy získať väčšinu, aby odvolala Jána Mazáka a mala tak veci pod kontrolou.

No už okolnosti jednej nominácie prezrádzajú, že na najvyšších poschodiach slovenskej justície sa pod vedením Jána Šikutu ani po zriadení Najvyššieho správneho súdu (NSS) zrejme nič podstatné nezmenilo.

Čítať ďalej...

Zamyslenie nad tým aké rýchle a ľahké je vážne spochybniť česť sudcu (alebo kohokoľvek iného), a aká dlhá a komplikovaná je právna cesta k jednoduchému slovu „prepáčte“.

Písal sa 26. september 2009, kedy na Sliači malá skupina sudcov sformulovala „Päť viet“, ktorými vyjadrili svoj nesúhlas voči snahám postihovať sudcov za verejne vyslovené kritické názory na vtedajšie pomery v justícii. Dokument podpísalo 116 aktívnych sudcov a v poradí prvým signatárom dokumentu bol sudca Juraj Babjak:

https://sudcovia.sk/sk/dokumenty/zoj/325-paet-viet

Písal sa 15. október 2009, kedy v Bratislave na 41. schôdzi Národnej rady SR vtedajšia ministerka spravodlivosti SR za HZDS a podpredsedníčka Vlády SR Viera Petríková (predtým aj potom aktívna sudkyňa) v rámci bodu programu o jej odvolaní z funkcie ministerky spravodlivosti okrem iného uviedla:

„Iniciatíva Päť viet dala krídla sudcom, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Je tam napríklad podpis dôchodcu Škorpila z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento pán sudca dostal v roku 1999 jeden z najväčších prípadov podvodov na dani. Štát mal prísť podľa obžaloby o približne 150 miliónov korún. V tom čase to bolo, a aj dnes to je obrovská suma peňazí. Pred súdom sa malo posadiť na lavicu šesť obžalovaných. Títo nikdy pred súdom nestáli. Pán Škorpil odišiel v roku 2007 do dôchodku. Prípad má od vtedy na stole sudca JUDr. Juraj Babjak, známy to kritik pomerov v justícii, verný pisateľ do médií. Avšak pán Babjak sa stále nemá do pojednávania. Nemá čas, musí riešiť svoju kampaň a pritom vie, že ak by ho začali stíhať za prieťahy, ohlási sa, že on je obeť totality. Ale prípad preverujem vďaka denníku SME a nezľaknem sa, lebo šiesti obžalovaní si užívajú spokojne slobodu už desať rokov. Ale hlavne, že ich sudcovia sa cítia ohrození na slobode slova. Ja sa verejne pýtam: koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával? Nikoho neupodozrievam, ale toto nie je v poriadku. Toto sú u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločinom. Takýchto sudcov sa idete vážené poslankyne a vážení poslanci zastávať? Ste za to, aby sudca mohol nepojednávať megapodvod za 150 miliónov korún osem rokov? A pritom pán Lipšic sudcom vytvoril tie najlepšie podmienky, aspoň podľa jeho vyhlásení ... Ale Päť viet a angažovanie politikov dalo takýmto sudcom krídla. Nemusia pojednávať, veď stačí podpísať Päť viet a ste martýr."

Čítať ďalej...