Sudca Šikuta: Ak rozhodujete o živote a smrti človeka, tak vás to vtiahne

Sudca Ján Šikuta. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennik.n.sk | Veronika Prušová | 4. júla 2019 11:32 |

Sudca Ján Šikuta. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ján Šikuta, ktorý pracoval v minulosti aj pre UNHCR a ako sudca Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, hovorí o prípade Francúza Vincenta Lamberta, ktorý je roky pripútaný na lôžko, a tiež o voľbe ústavných sudcov na Slovensku, ktorej sa v prvom kole ešte na začiatku roka zúčastnil.

Vincent Lambert je jedenásť rokov pripútaný na lôžko. Francúzsky kasačný súd minulý týždeň rozhodol, že môže byť odpojený od prístrojov, cez ktoré prijíma výživu a tým je udržiavaný pri živote. Vy ste jeho prípad rozhodovali ešte ako sudca Európskeho súdu pre ľudské práva. Spomínate si na to?

Samozrejme, pretože to bol jeden z najväčších prípadov, aké som kedy súdil. Bol to prípad mladého muža, ktorý po autonehode ostal ochrnutý. Na štrasburský súd sa dostal po tom, ako jeho manželka podala žiadosť o odpojenie od prístrojov, ktoré mu poskytovali stravu. K tomu prebehli vo Francúzsku súdne konania, ktorých výsledkom bolo, že je možné odpojiť ho bez toho, aby došlo k porušeniu práva na život.

Javorčíková: Na súdoch sa stále hovorí o kolegoch vybavovačoch

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 4. júla 2019 15:06 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Bola prezidentkou združenia Za otvorenú justíciu, roky sa kriticky vyjadruje k dianiu v justícii, hovorí napríklad o tom, ako sa cez rozvrhy práce dostávajú prípady k tým „správnym“ sudcom. Po polroku na dôchodku napísala Katarína Javorčíková otvorený list prezidentke.

Od februára už nie ste aktívnou sudkyňou. Napriek tomu ste napísali prezidentke otvorený list na tému právo a spravodlivosť. Prečo?

Pretože súdnictvo sa týka každého občana. Venovala som mu celý profesionálny život a za desiatky rokov v justícii som nadobudla značné skúseností aj v statusových veciach sudcov. Chcela som týmto spôsobom zdieľať riešenia, ktoré sú podľa mňa nevyhnutné, aby sa pomery v justícii zmenili.

Nespomínam si, že by sa takýto otvorený list objavil pri nástupe prezidenta Andreja Kisku. Prečo pre prezidentku Zuzanu Čaputovú?

[ TIP: Aktivujte si večerný newsletter s najlepšími článkami Denníka N, ktoré ste ešte nečítali. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]

V čase keď bol vo funkcii prezident Andrej Kiska, bolo združenie Za otvorenú justíciu aktívnejšie. Dnes sa už viac zameriavame na verejnosť ako do vnútra súdnictva a zmenili sme komunikáciu.

A nesúvisí to aj s tým, že Čaputová ako právnička Via Iuris veľa času venovala súdnictvu, jeho reforme, a teda ste v nej videli spriazneného človeka?

Určite, Zuzana Čaputová s nami spolupracovala na viacerých projektoch. Aj to bol dôvod, prečo som list adresovala práve jej.

Otvorený list prezidentke Slovenskej republiky

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt otvorený listVážená pani prezidentka Zuzana Čaputová,

téma práva a spravodlivosti bola prioritou vo Vašom profesionálnom živote právničky a patrí medzi najdôležitejšie časti Vášho programového zamerania ako prezidentky Slovenskej republiky. V rámci aktivít neziskovej organizácie Via Iuris a združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ sme spolupracovali na viacerých projektoch zameraných na zvyšovanie dôveryhodnosti a efektívneho fungovania slovenského súdnictva, aby sa stalo skutočným  garantom fungovania nášho právneho štátu. Vaše zvolenie do najvyššej ústavnej funkcie vnímam v tomto procese ako veľkú nádej, že sa naše spoločné vízie v slovenskom súdnictve podarí postupne presadiť.

Dovoľujem si Vám napísať tento otvorený list ako podnet pre možné riešenia chronických problémov, ktoré v súdnictve pretrvávajú, napriek rozsiahlym legislatívnym zmenám v oblasti statusu sudcov a ich rozhodovacej činnosti. Túto formu som zvolila ako transparentný a zrozumiteľný spôsob komunikácie nielen vo vzťahu k Vám, ale aj k sudcom a verejnosti, ktorých sa tieto témy bytostne týkajú.

Najviac komunikovaným problémom súdnictva je jeho nízka dôveryhodnosť. Podľa prieskumov dôveryhodnosti v roku 2015 slovenským súdom nedôverovalo približne 74 % respondentov. V roku 2016 sa síce znížila nedôveryhodnosť približne na 60 %, ale v roku 2018 opätovne vzrástla na 67% a slovenské súdnictvo bolo najmenej dôveryhodné spomedzi slovenských inštitúcií. Dokonca podľa Globálnej správy o konkurencieschopnosti vydávanej Svetovým ekonomickým fórom sa Slovensko v roku  2015 umiestnilo v indikátore „nezávislosť súdnictva“ až na 116. mieste spomedzi 140 krajín sveta. V roku 2018 Slovenská republika poklesla v rebríčku konkurencieschopnosti o 2 priečky,  teda  na 41. miesto oproti roku 2017. Dôvodom sú sústavné problémy podnikateľského prostredia, najmä kvalita verejných inštitúcií, ku ktorým patrí  predovšetkým nezávislosť súdov, vymáhateľnosť práva, boj proti korupcii a znižovanie administratívnej náročnosti podnikania.

Vozár: Za výroky, aké mal Harabin, by iného sudcu dávno vyzliekli z talára

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek| dennikn.sk | Veronika Prušová | 1. júla 2019 15:02 |

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek

Jozef Vozár bol dvakrát členom súdnej rady. Hovorí, že sudcovia stále vnímajú akúkoľvek zmenu zvonku ako útok na nezávislosť či seba samých.

Prezidentka Zuzana Čaputová pôvodne hovorila o tom, že si vie predstaviť vaše pokračovanie v súdnej rade. Ponúkla vám teda túto možnosť?

Áno.

Prečo ste ju odmietli?

Predovšetkým z pracovných dôvodov, ale aj preto, že už som v súdnej rade druhé funkčné obdobie. Myslím si, že už by ma mohol niekto vystriedať. A okrem toho nie všetko sa mi podarilo presadiť tak, ako som si predstavoval.

Čo sa vám nepodarilo?

Najviac som sklamaný asi z toho, že sa mi nepodarilo vo voľbe presadiť kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu v Luxemburgu. Nemrzí ma to ani tak kvôli mne, ale kvôli Slovensku, pretože sme naozaj mali kandidáta, ktorý bol medzinárodne akceptovaný. A hlavne nepoznám dôvod, prečo sa nám ho nepodarilo v súdnej rade zvoliť ani na štvrtý pokus.

Sudcovia by mali mať na povýšenie presné kritériá

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt paragraf| 26.06.2019; Hospodárske noviny; PRÁVO A JUSTÍCIA; s. 17; Juraj Medvec |

ZÁKONY

Návrh na stanovenie podmienok dočasného prideľovania sudcov rozdelil prax. Podľa predkladateľov sú pridelení sudcovia zaviazaní šéfom súdov.

Juraj Medvec

Ak sa sudca chce dostať na pozíciu na vyššom súde, najlepšou cestou je takzvané dočasné pridelenie. Arbiter, ktorý vykonáva funkciu na presne stanovené obdobie, má omnoho vyššiu šancu dostať miesto natrvalo. Takýchto sudcov navrhujú predsedovia súdov. Ľuďom, ktorí ich do funkcie nominovali, sa tak sudcovia môžu cítiť zaviazaní. Na tento problém upozorňujú aj samotní sudcovia. „Sudcovia, ktorí majú za sebou dočasné pridelenie na vyšší súd, majú vo výberovom konaní šancu uspieť až štyriapolkrát vyššiu než uchádzači, ktorí takúto skúsenosť nemajú,“ vysvetľuje odborník na súdnictvo Samuel Spáč, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „V praxi to znamená, že ak bol sudca dočasne pridelený na vyšší súd a prihlási sa do výberového konania, má takmer istotu, že bude úspešný a kariérne postúpi,“ dodáva Spáč. Súdna rada o návrhu momentálne interne rokuje. Potrebu zmeny zatiaľ necíti.

Presné kritériá

Podstatou návrhu, ktorý predložili sudcovia Elena Berthotyová a Dušan Čimo, je stanovenie presných kritérií prideľovania sudcov. Úspešnosť zmeny dočasného pridelenia sudcu na trvalé je taká vysoká, že o trvalom obsadení postu sa rozhoduje prakticky pri rozhodovaní o dočasnom pridelení. „Napriek tomu v súčasnosti neexistujú žiadne kritériá na dočasné pridelenie sudcov na vyšší stupeň,“ vysvetľuje predkladateľka návrhu Berthotyová. Návrh na dočasné pridelenie sudcov podáva predseda vyššieho stupňa, na ktorý sa má sudca dočasne prideliť. O jeho schválení v konečnom dôsledku rozhoduje Súdna rada. Tá však podľa Berthotyovej nemá presne stanovené kritériá, na základe ktorých o výbere sudcu rozhoduje. Koncentrácia rozhodovacej právomoci o prideľovaní sudcov je podľa predkladateľov v rukách predsedov vyšších súdov. To vytvára miesto na potenciálnu potrebu odvďačiť sa. „Súčasný systém práve pre neexistenciu kritérií ohrozuje nezávislosť sudcov od predsedov súdov, ktorí ich do funkcie nominovali,“ myslí si predkladateľka.

Sporný mechanizmus

S týmito tvrdeniami Súdna rada nesúhlasí. „O dočasnom pridelení nerozhoduje predseda súdu, ten ani nevie dočasne pridelenému sudcovi poskytnúť žiadne výhody. Keďže nejde o spôsob trvalého získania miesta na súde vyššieho stupňa, sú tvrdenia, že tento spôsob prideľovania sudcov vytvára priestor na korupciu, neopodstatnené,“ tvrdí hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Sudcom môže návrh presných kritérií v príprave na kariérny postup pomôcť. Na ich základe sa budú vedieť orientovať v požiadavkách, keď sa uchádzajú o pozíciu dočasného pridelenca. „Inšpirovali sme sa existujúcimi modelmi kritérií, ktoré sa rešpektujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ako aj medzinárodnými dokumentmi. Chceme dosiahnuť, aby Súdna rada mohla vďaka vopred stanoveným kritériám rozhodovať transparentne s maximálnou elimináciou podozrenia z kabinetného rozhodovania,“ vysvetľuje podstatu svojho návrhu Berthotyová.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri