Vyhlásenie ZOJ k otvorenému listu sudcov SR zo dňa 7.1.2021

Dňa 14. januára 2021 bol zverejnený otvorený list sudcov Slovenska zo dňa 7. januára 2021, uvádzajúci dôvody  nespokojnosti sudcov a ich obavy z prijatia návrhu ministerky spravodlivosti na novú súdnu mapu, ktorý má zásadným spôsobom zmeniť počty súdov a obvody ich pôsobnosti. List obsahuje tiež kritické vyjadrenie k spôsobu vykonávania funkcie predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka s tým, že nemá ich dôveru. List podpísalo 320 sudcov, z ktorých 112 nepodporilo vyjadrenie vo vzťahu k osobe Jána Mazáka.

Považujeme za legitímne právo všetkých sudcov verejne vyjadriť svoje názory na všetko, čo súvisí so súdnictvom; osobitne k tvorbe zákonov, od ktorých závisí efektivita a potrebné podmienky na riadny výkon súdnej moci. Ako dobrý krok v tejto súvislosti vnímame reakciu ministerky spravodlivosti, ktorá predĺžila pripomienkovanie návrhu novej súdnej mapy do konca mesiaca február, dokedy by mali byť riadne prerokované všetky námietky a pozmeňujúce návrhy zo strany sudcov aj Súdnej rady SR.

Nemôžeme však súhlasiť so spôsobom kritiky predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka so záverom, že nepožíva dôveru sudcov. Považujeme za  nevhodné a neprimerané spojiť snahu o optimálne vyriešenie otázky reorganizácie sústavy súdov s osobnými výhradami voči najvyššiemu funkcionárovi súdnictva, čoho dôsledkom je aj reakcia veľkej časti signatárov, ktorí túto časť listu odmietli podporiť. Ján Mazák je v ním zastávanej funkcii necelých 7 mesiacov a aj za tento krátky čas zvládol náročnú riadiacu prácu a podstatnou mierou prispel k vzniku viacerých dôležitých koncepčných materiálov v prospech riadneho chodu súdnictva. Ak aj sú dôvody na kritiku niektorých jeho postupov alebo vyjadrení, sme presvedčení, že ich treba riešiť najskôr a predovšetkým vzájomnou komunikáciou na pôde súdnej rady.

V tejto súvislosti poukazujeme aj na to, že v minulosti celá verejnosť vnímala veľmi kontroverzné postupy bývalého predsedu Súdnej rady SR a Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina na hrane zákona, na ktoré doplatilo mnoho slušných sudcov a do veľkej miery utrpela i dôveryhodnosť celého sudcovského stavu. Ani tak to však nestačilo na to, aby sa voči nemu verejne kriticky vyjadrila relevantná časť sudcov, tak ako je to dnes. Pritom najmä sudcovia by mali byť schopní vnímať veci rovnakou optikou bez ohľadu na okolnosti a osoby, ktorých sa to týka.

V Bratislave 14. januára 2021

JUDr. Katarína Javorčíková

Mgr. Dušan Čimo

hovorcovia ZOJ

 

 

Správne súdy by mali obsadiť preložením sudcov rozhodujúcich správne právo

sudca| webnoviny.sk | SITA Slovenská tlačová agentúra | 21. 02. 2021 | 

Foto: ilustračné, Getty Images

Oba stupne správnych súdov – Najvyšší správny súd SR a nové krajské správne súdy, by sa mali obsadiť preložením sudcov, ktorí rozhodujú správne právo.

Myslí si to sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) s tým, že by sa pritom mal dodržiavať postup ich verejného vypočutia pred Súdnou radou SR a overenia, či spĺňajú zákonné predpoklady sudcovskej spôsobilosti.

Pre agentúru SITA tak ZOJ reagovala na situáciu, že sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (NS SR) považujú za diskriminačné, že musia absolvovať výberové konanie na novovytvorený Najvyšší správny súd SR. Agentúre SITA poskytla stanovisko hovorkyňa ZOJ Katarína Javorčíková.

Sudkyňa Príbelská: Sudcovia sebareflexiou prešli. Neviem, či všetci pochopili, že slúžia občanom a štátu

Foto N - Tomáš Benedikovič| Veronika Prušová | dennikn.sk | 19. februára 2021 | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Nech sa nás pokojne pýtajú aj na majetky a závadové osoby, hovorí sudkyňa zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Petra Príbelská pred vybudovaním Najvyššieho správneho súdu.

Od augusta by mal naplno fungovať nový Najvyšší správny súd, po ktorom aj sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu dlhé roky volali. Teraz sa týmto sudcom nepozdáva, že by rovnako ako ostatní uchádzači mali prechádzať výberovým konaním. Ak väčšina z nich na súd nepôjde, je ťažko predstaviteľné, že by sa mohol o pár mesiacov rozbehnúť. Sudkyňa Petra Príbelská v rozhovore hovorí:

  • o rizikách toho, že by v senáte mala byť s nesudcami;
  • či sudcovia po korupčných kauzách z minulého roka pochopili situáciu;
  • prečo ostala v šoku po obvinení podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej;
  • prečo presadzuje zmeny v navrhovanej reforme súdnictva, takzvanej súdnej mape;
  • aké to bolo začínať ako advokátska koncipientka u Ernesta Valka;

Ste členkou súdnej rady a zároveň sudkyňou správneho kolégia Najvyššieho súdu. Osobne sa vás teda týka téma Najvyššieho správneho súdu. Presvedčila vás už ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), aby ste sa prihlásili do výberového konania na tento nový súd? 

Zatiaľ neviem. Skôr zotrvávam na názore, ktorý som vyjadrila svojím podpisom pod podnet pre predsedu súdnej rady. Naozaj si myslím, že ústavne komfortné by bolo, aby sme zo správneho kolégia Najvyššieho súdu prešli na Najvyšší správny súd preložením. Koniec koncov, takto sa to plánuje aj pri vzniku nových správnych súdov. Na ne budú sudcovia krajských súdov, ktorí dnes riešia agendu správneho súdnictva, tiež len preložení.

Sudca Kliment už nemôže rozhodovať o Búrke, myslia si jeho kolegovia

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 25. februára 2021 | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Päťčlenný odvolací senát predsedu Petra Paludu tvrdí, že Juraj Kliment je v kauze Búrka zaujatý. Dôvodom je jeho vyjadrenie pre Denník N po zatýkaní sudcov z mája minulého roka. 

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment nebude rozhodovať o obvinených v kauze Búrka. Rozhodli o tom začiatkom týždňa jeho kolegovia z trestnoprávneho kolégia.

Kliment je podľa nich zaujatý. Päťčlenný senát Najvyššieho súdu rozhodol, že ich kolega je vylúčený z rozhodovania o všetkých obvinených v najväčšej korupčnej kauze slovenského súdnictva. Dôvodom je jeho vyjadrenie o kauze Búrka, ktoré vlani v máji uviedol v rozhovore pre Denník N.

Čo Kliment povedal

Senátu predsedal Peter Paluda, ďalšími členmi boli František Mozner, Dana Wänkeová, Martin Bargel a Martina Zeleňaková.

Táto pätica sudcov riešila odpoveď svojho kolegu Klimenta na otázku Moniky Tódovej, ktorá sa zaujímala o to, čo cítil, keď videl, ako v kauze Búrka po jednom predvádzajú pred Ústavný súd trinásť sudcov, aby rozhodol o ich väzbe. Spomenula, že niektorí sudcovia jej hovorili, že sa hanbili aj za nich.

„V prvom rade by sa mali hanbiť tí, ktorí boli zadržaní, obvinení a niektorí aj vzatí do väzby. A tí, čo sa hanbili za nich, by sa mali hanbiť za to, že boli tak dlho ticho, pretože to je kameň úrazu,“ odpovedal Kliment dva mesiace po Búrke.

Tento výrok podľa predsedu senátu Paludu vylučuje Klimenta z rozhodovania o všetkých obvinených v kauze Búrka. A to napriek tomu, že Klimenta pre toto vyjadrenie namietol zo zaujatosti vlani v lete len obvinený bývalý sudca Richard Molnár, ktorý sa zameral najmä na prvú vetu jeho odpovede.

A hoci by sa na tento výrok už aj zabudlo, do hry ho nedávno vrátil Ústavný súd. Práve ten povedal, že Molnárovu námietku musí Najvyšší súd opäť posúdiť.

Stanovisko Slovenskej advokátskej komory a text pripomienok k návrhu novej súdnej mapy

| najpravo.sk | Zdroj: sak.sk | 23.2. 2021 |

Legislatívny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predložený Ministerstvom spravodlivosti SR do medzirezortného pripomienkového konania. Je úlohou advokátov predvídať a predchádzať negatívnym následkom a preto Slovenská advokátska komora (SAK) k návrhu pripravila materiál s vecnými a odbornými pripomienkami.

Pripomienky k návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587)

K návrhu ako celku:

Úvodom uvádzame, že sa stotožňujeme s ťažiskovou myšlienkou reformy, ktorou je potreba „efektívnejšieho, rýchlejšieho a kvalitnejšieho“ rozhodovania súdov, problematickejšia je však už odpoveď na otázku zvolených postupov a prostriedkov, ktoré majú viesť k danému cieľu. Návrh v podobe, akej bol predložený do MPK, podľa Slovenskej advokátskej komory vyžaduje prepracovanie a v niektorých častiach odklad, keďže modelové zámery reformy by mali prejsť optikou pripomienok širšej odbornej verejnosti, ktorá disponuje skúsenosťami z praxe. Mnohé aspekty reformy vyžadujú doplniť odôvodnenie, dáta a záruky reálnej udržateľnosti v dlhodobom horizonte.

Zásadné pripomienky SAK sa vzťahujú k postupom, príprave, odôvodneniu a spôsobu vykonania navrhovanej reformy v snahe minimalizovať možné aplikačné problémy a škody.

V dôvodovej správe sa uvádza, že reforma súdnej mapy prinesie „rýchlejšie konania, kvalitnejšie rozhodnutia, vyššiu transparentnosť a efektivitu“. Na dosiahnutie týchto cieľov je však nutné prijať opatrenia nad rámec prerozdelenia súdnych obvodov. V návrhu chýbajú opatrenia na určenie objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov, ktorými sa efektivita bude transparentne hodnotiť.

List bývalého sudcu Pavla Polku Súdnej rade SR

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri