Malo a má to zmysel

(Derniéra a ouvertúra ZOJ)

Aktivity väčšiny (dnes už starších) sudcov sympatizujúcich s aktivitami “Zojky”, ktoré presahovali riešenie im pridelených prípadov, nezačali v časoch, kedy sme krútili hlavami nad nezmyselnými krokmi vtedajšieho vedenia justície voči kolegom, ktorí sa odvážili niečo kritické povedať alebo napísať a disciplinárne konania slúžili ako nástroj pomsty. My sa poznáme už od konca osemdesiatych rokov, kedy sme sa (najmä v Banskej Bystrici) stretávali a špekulovali nad tým, ako presadiť model vskutku nezávislej justície neriadenej politickými stranami a súkromnými záujmami. Hovorili sme o tom nahlas. Okrem iného boli pritom Juraj Majchrák a Ludvík Bradáč. Na predposlednom stretnutí ZOJ na prelome septembra a októbra tohto roku na Šachtičkách (opäť pri Banskej Bystrici) , ktorého výsledky sa pokúsim v tomto príspevku zosumarizovať, už Juraj, bohužiaľ, nemohol byť. Ludvík prišiel. Vedeli sme, že nám drží palce a Juraj za svojho života to robil tiež. Pevne verím, že by skonštatoval to isté čo Ludvík – malo to zmysel.

Dospeli sme (a sme starší). Nenariekam nad tým, že väčšina kolegov necíti potrebu vyjadrovať sa k všeobecnejším témam a boli ticho, keď sa napríklad znášali hromy blesky nad kolegom, ktorý sa so svojim názorom na stav vecí týkajúcich sa jeho povolania, podelil aj s prezidentom republiky. Mimochodom, zdržanlivosť patrí k našim povinnostiam. Neplačem ani nad tým, že väčšina našich kolegov uprednostňuje ochranu oprávnených záujmov sudcov spôsobom, ktorý si dovolím nazvať korporativistickým. V podstate rozumiem tomu, že sa ozývajú len vtedy, keď sa cítia byť ohrození pri útokoch na “statusové” práva sudcov. Sú zdržanliví. V konečnom dôsledku som rád tomu, že zhruba tretina sudcov rozumela aj nám, ktorí sme cítili potrebu systém otvoriť. Totiž, stalo sa, čo sme chceli. Aj vďaka témam, ktoré sme otvorili, aj vďaka vetám, ktoré sme povedali. Dôvod na dôstojnú rozlúčku…

Smútočný prejav

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt josef baxaJosef Baxa, foto: Internet

Vážení pozůstalí, kolegyně a kolegové, smuteční hosté,

i když smrt je stejně přirozená jako zrození, protože nikdo z nás nežije věčně, smrt blízkého člověka nás vždy zasáhne s nečekanou silou. O to větší, oč méně je očekávána.

V neděli 4. února tohoto roku v odpoledních hodinách nás náhle a nečekaně opustil JUDr. Jan Vyklický, a to ve věku 68 let. Přišli jsme sem dnes do této síně, abychom se s ním naposledy rozloučili, abychom mu vyjádřili úctu, abychom mu věnovali vzpomínku a abychom svou přítomností zmírnili zármutek jeho nejbližší rodiny.

Jan Vyklický byl ctihodným soudcem, soudním funkcionářem, spoluzakladatelem prvního a dodnes jediného profesního spolku soudců  - Soudcovské unie, v rozhodujících letech devadesátých jejím prezidentem a po odchodu z této funkce prezidentem čestným. Byl pevnou součástí života unie vlastně natrvalo. Nevynechal žádné výroční shromáždění, byl poctivým účastníkem všech jednání. Připomínal soudcům důvody vzniku unie a smysl její existence. Často to nebyly příjemné komentáře. Velmi těžce nesl, když měl pocit, že se soudci zabývají tím, co jim nepřísluší, nebo k prosazení dobrých cílů používají špatné prostředky. Přemýšlel o směřování české justice s využitím svého rozsáhlého přehledu o justičním dění ve světě. Zdůrazňoval, abychom se nezahleděli jen do místních problémů, ale uvažovali v souvislostech nejméně evropských.  Výrazně reprezentoval české soudnictví v  mezinárodních justičních organizacích.

Sudca nesmie urážať ani ponižovať.

Elena Berthotyová| hnonline.sk | Autor: Daniel Arbet | 30.01.2018 |

Zdroj: Peter Mayer

Stručný etický kódex sa stal nástrojom na šikanózne disciplinárne stíhania sudcov, hovorí sudkyňa Najvyššieho súdu SR Elena Berthotyová.

Koncom roku 2017 schválila Súdna rada vytvorenie päťčlennej etickej komisie. Z akého dôvodu vznikla?

Táto etická komisia vznikla z podnetu ministerky spravodlivosti, ktorá sa obrátila na Súdnu radu s požiadavkou, aby vyložila konkrétne ustanovenie Zásad sudcovskej etiky, ktoré okrem iného hovorí o tom, že sudca sa má vyhýbať nevhodnému správaniu, ako aj takému, ktoré vzbudzuje dojem nevhodnosti. Pani ministerka sa v nadväznosti na konkrétne výroky konkrétneho sudcu Najvyššieho súdu pýta, čo máme rozumieť pod pojmom nevhodné správanie.

 

Ide teda o ad hoc komisiu.

Áno, je to komisia vytvorená pre tento prípad. Verím, že v budúcnosti bude zriadená aj stála etická komisia.

 

V čom by spočíval jej význam?

Mala by interpretovať jednotlivé ustanovenia etického kódexu s cieľom zabezpečiť jednotný výklad týchto pravidiel. Ten by mohol byť akýmsi návodom aj pre disciplinárne senáty pre prípad, že sa budú zaoberať porušením etických pravidiel sudcov. Keď sa napokon etická komisia dohodne na nejakom výklade, v konečnom dôsledku bude aj tak o ňom rozhodovať Súdna rada. Väčšinou hlasov rozhodne či sa takého stanovisko prijme alebo nie a to by malo byť do budúcnosti v podstate záväzné a stane sa súčasťou nášho etického kódexu.

Súdy sa zubami-nechtami bránia striedavej starostlivosti

| sme.sk | 19. feb 2018 o 15:54 Oľga Kucková |

Ad: Chráňme deti pred peklom na súdoch

Autorka je učiteľka na I.stupni na ZŠ

Článok Jozefa Tinku, viceprezidenta Rady pre práva dieťaťa SR, sa ma bytostne dotýka. Pretože tú traumu spolu s takto skúšanými deťmi prežívam.

Takéto deti budú po zverení do rúk matiek mnohé zanedbávané i naďalej. Nemyslím tým starostlivosť o domácnosť, o oblečenie detí, ale budú zanedbávané sociálne. A ponesú si to ako ťažký batoh celý život.

Mám takúto skúsenosť: Posudok, ktorý bol záznamom rozhovoru psychologičky s maloletými, bol doručený po polroku od sedenia s deťmi. Tento nesúrodý elaborát rozsahom asi 40 strán odpísal otca, ktorý mal záujem o striedavú starostlivosť.

 

Na ilustráciu: v posudku dátum narodenia nepatril jednému z detí, podobne aj ich priezviská, či dátum sobáša. Bol to však najdôležitejší dokument v súdnom konaní. Stotožnila sa s ním i pracovníčka sociálneho úradu, ktorá sama uznala, že podmienky sú u druhého rodiča lepšie, ale posudok odborníčky ju presvedčil o opaku.

Ak sa naše súdnictvo nepoponáhľa v tejto oblasti konať, budeme zbytočne rozprávať, čo všetko majú „na svedomí rozvrátené rodiny“, aké krivdy sú rozvodmi páchané na deťoch.

Trimaj: Radšej akákoľvek iná funkcia pre Fica, len nie predseda Ústavného súdu

| dennikn.sk | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý federálny ústavný sudca Ivan Trimaj hovorí, že ak bude Robert Fico kandidovať za ústavného sudcu, prezident nebude mať šancu ho nevymenovať. Sklamaním však bude, ak z neho spraví aj predsedu Ústavného súdu.

Viete si predstaviť, že by sa z premiéra Roberta Fica stal predseda Ústavného súdu?

Predstaviť si to viem, lebo u nás je všetko možné. Ale dúfam, že k tomu nedôjde. Radšej by som ho videl v akejkoľvek inej funkcii ako vo funkcii predsedu Ústavného súdu.

Prečo?

Predovšetkým preto, že odvtedy, čo vstúpil do politiky, nedrží krok s právom. Neštuduje ho a ani ho neuplatňuje. Z veľkej väčšiny oblastí, ktorými sa teraz musí zaoberať, je právo len veľmi malou časťou. Ak by ste sa ho opýtali, kedy naposledy študoval nejakú právnickú literatúru, s výnimkou návrhov zákonov, ktoré podpisuje, tak neviem, čo by vám odpovedal. Ale ako poznám týchto ľudí, nemajú na nič čas.

To znamená, že nespĺňa ani základnú podmienku, a to 15-ročnú právnickú prax?

Ústava hovorí 15 rokov praxe v právnickom povolaní. Možno ich má, možno nie. Určite považujem za právnickú prax to, keď po skončení vysokej školy nastúpil do Právnického inštitútu Ministerstva spravodlivosti SR. Určite právnickou praxou bolo to, keď zastupoval Slovenskú republiku pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Môže sudca popíjať s advokátom ako v prípade Bžán? Pýta sa Žitňanská, odpovedať má Súdna rada

| dennikn.sk | Veronika Prušová | pondelok 12. februára 2018 13:18 |

Ľuboš Sádovský ešte ako člen Súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

V prípade miliónového advokáta Bžána sa ukázal aj iný problém ako veľké odmeny od štátu: jeho stretnutie nad pohárikom s predsedom bratislavského krajského súdu. Je to v rozpore so sudcovskou etikou?

Predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský sedí v advokátskej kancelárii vplyvného advokáta Radomíra Bžána a navzájom si pripíjajú. Na stole pred nimi sú fľaše s alkoholom. Problém je, že Bžán mal nejeden spor práve na bratislavskom súde. Advokát s kontaktmi na Smer mediálne zaujal vďaka 64-miliónovej odmene od MH Manažmentu.

Či sú takéto vzťahy medzi sudcom – predsedom súdu a advokátom v poriadku, by mala odpovedať Súdna rada. Koncom januára sa kvôli tomu na ňu obrátila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Žiada, aby Súdna rada prijala stanovisko, či je Sádovského správanie v súlade so sudcovskou etikou.

Sádovský musel po článku týždenníka Plus 7 dní, ktorý zverejnil aj fotky s Bžánom, vysvetľovať aj svoje majetkové pomery. V tom ministerka a ani Súdna rada problém nevideli.

Otázne sú však jeho kontakty. Sádovský doposiaľ svoje vzťahy s Bžánom nekomentoval. „Nemám potrebu vyjadrovať sa k otázke vzťahu s pánom Bžánom,“ povedal ešte pre týždenník vlani v októbri.

Predseda krajského súdu viac k stretnutiu s Bžánom pre médiá nepovedal. Nie je teda jasné, či sú priateľmi dlhší čas a stretávajú sa pravidelne, alebo len výnimočne. Keď ho Denník N požiadal o stretnutie, odmietol. Chce totiž počkať, ako dopadne prerokovanie ministerkinho návrhu v Súdnej rade.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri