Vyhlásenie ZOJ

Sudca rozhodujúci v majetkovom spore, v ktorom bol jednou zo strán prezident republiky, sa po rozhodnutí neobmedzil na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia, ale rozhodol sa dať prezidentovi aj rady, ako by si mal zariadiť další profesionálny i súkromný život (vrátane odporúčania mu vysťahovať sa z krajiny, v ktorej zastáva najvyššiu ústavnú funkciu). Takéto počínanie celkom jednoznačne vzbudzuje pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu i o správnosti jeho rozhodnutia, ktoré by tu inak byť nemuseli. 

Justičné ticho po takýchto škandalóznych vyjadreniach sudcu plodí ďalšie zlo a posmeľuje iných sudcov k takýmto praktikám, ale vrhá tiež zlé svetlo na všetkých slušných sudcov. 

Preto sudcovia, ktorí založili združenie Za otvorenú justíciu aj ich podporovatelia považujú za nevyhnutné sa proti postupu dotyčného kolegu ohradiť, prejaviť s ním zásadný nesúhlas a vyjadriť presvedčenie, že takúto potrebu bude v budúcnosti pociťovať čoraz viac sudcov, aby tak i tzv. mlčiaca väčšina dala dostatočne zreteľne najavo, že podobné metódy nezdieľa, ale sú pre ňu naopak extrémom, ktorý v obraze slovenského sudcu nemá miesto.”

 Sudcovia nezávislej sudcovskej iniciatívy ZOJ

V Bratislave dňa 27.10.2018

Sudkyňa Javorčíková o zmiznutom spise v Kočnerovej kauze: Je možné, že sa s ním manipulovalo priamo v kancelárii sudcu

| dobrenoviny.sk | 7.11.2018 |

Zo súdneho spisu ku kauze Technopol Servis zmizlo 300 strán. V kauze figurujú osoby blízke Mariánovi Kočnerovi, pričom kauza sa dotýka aj samotného Kočnera. Ako je možné, že z budovy súdu zmizne časť spisu? Kde sa takéto spisy uchovávajú a kto každý má k nim prístup? A je možné takýto spis rekonštruovať? O tejto téme sa Marián Balázs vo svojej talkšou KRIŽOVATKY zhováral so sudkyňou Krajského súdu v Bratislave Katarínou Javorčíkovou.

 

https://youtu.be/xJBSas3ESSs

V skúške vlastnej morálnej kredibility sme ako sudcovia neobstáli

| Časopis Naša univerzita 10/2018/2 | NAŠI ABSOLVENTI | Karin Fedorová |

Foto: Archív E. Berthotyovej

JUDr. Elena Berthotyová, PhD., je sudkyňou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR), kde sa venuje azylovému právu. Niektoré jej rozhodnutia v tejto oblasti možno oprávnene zaradiť medzi prelomové. Minulý rok získal senát Správneho kolégia NS SR, ktorému predsedá, dokonca cenu Judikát roka 2017 za súdne rozhodnutie ochraňujúce základné práva žiadateľky o azyl z Afganistanu a jej troch maloletých detí. Úspešnej absolventky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PraF UK), ktorá je zakladajúcou členkou sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“, sme sa opýtali nielen na jej prácu, ale i na to, ako z pohľadu svojej profesie vníma situáciu ohľadom migračnej krízy či v čom vidí najväčší problém justície na Slovensku.

Aká cesta u vás viedla k štúdiu práva?

V bývalom režime sa študent mohol prihlásiť len na jednu vysokú školu, a hoci ma právo vždy lákalo, neverila som, že by ma prijali. V tom čase boli na Slovensku len dve fakulty a prijímali len malý počet študentov. Prihlášku som si dala napokon na pedagogickú fakultu do Nitry, ale pre nedostatok miesta ma neprijali. Tak som študovala ročnú učiteľskú nadstavbu v Modre a ďalší rok som pracovala ako vychovávateľka na ZŠ v mojom rodnom meste – v Trenčíne. Po celú dobu som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na právo, až to napokon vyšlo.

Ako si spomínate na svoje študentské časy na UK?

Na svoje študentské časy spomínam ako na najkrajšie obdobie v živote, hoci som taký ten bezstarostný študentský život ani nezažila. Mala som iné starosti a radosti. V prvom ročníku sa mi dva týždne pred prvou skúškou narodil syn. Celé obdobie sme s manželom (tiež študentom) a so synom bývali na manželskom internáte na Mlynoch UK. Mala som individuálny študijný plán a musím priznať, že syn nás naučil zodpovednosti. Na každú skúšku som išla pripravená tak, aby som ju urobila na prvýkrát. Za celé štúdium som žiadnu skúšku neopakovala a mala som len jednu trojku (zo sociológie). Musím priznať, že právom. Na študentské časy mám aj ďalšiu krásnu spomienku – nežnú revolúciu. Bolo to nesmierne euforické obdobie. Ako väčšina študentov na Námestí SNP som ju prežila s veľkou nádejou na zmenu. Priniesla slobodu aj na samotnú univerzitu.

Dva svety slovenských sudcov?

| dennikn.sk | MÁRIA TÓTHOVÁ | ŠTVRTOK 19. JÚLA 2018 21:15 |

Pred verejným zasadnutím pléna Ústavného súdu. Foto – TASR

Sudca by si mal uvedomovať, že nereprezentuje iba seba, ale aj tú zložku moci, ktorá potrebuje na plnenie svojej funkcie dôveru spoločnosti.

Autorka je emeritná sudkyňa, bývalá predsedníčka Okresného súdu Trenčín

V ostatných dňoch ma v médiách zaujali dve správy. Prvá: poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik musí zaplatiť bratislavskej sudkyni A. P. E. sumu 200-tisíc eur. A zároveň sa musí ospravedlniť za to, že svojimi výrokmi zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, keď v parlamente predniesol slová naznačujúce, že sa správa korupčne.

Harabin: Ako prezident si budem volať ministrov a kontrolovať ich

Štefan Harabin v Spišskej Novej Vsi. Foto N - Ján Krošlák| dennikn.sk | LUKÁŠ FILA | VERONIKA PRUŠOVÁ |

Štefan Harabin v Spišskej Novej Vsi. Foto N – Ján Krošlák

O Kotlebovi priamo nepovie, že je fašista. Zato o Kiskovi či Lipšicovi áno. Aj taký je prezidentský kandidát a ešte stále aj sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Rozhovor s ním vznikol v rámci pripravovanej knihy, ktorá vyjde začiatkom budúceho roka.

Štefan Harabin v rozhovore hovorí aj o tom:

  • že nie je odporcom Európskej únie, aj keď ju kritizuje, a nie je ani za vystúpenie z NATO,
  • ako sa Kotleba v porovnaní s Lipšicom a Kiskom správal antifašisticky,
  • že ak by orgány činné v trestnom konaní stíhali Kotlebu za hajlovanie, mohli by aj Fica za rozhodnutie dávať plyn Ukrajine,
  • že vystupuje vždy nestranne a hovorí len pravdu,
  • kto bol podľa neho najlepší prezident a najlepší premiér na Slovensku,
  • že by sa ako prezident ujal právomocí v obrane a zahraničnej politike
  • že by vládu mohol kontrolovať na každom jej zasadnutí

Ste kritikom Európskej únie. Ako sa k nej budete stavať ako prezident?

Som síce kritik Európskej únie, ale nie jej odporca. Len hovorím, že treba skorumpovaných ľudí v Únii čo najskôr vymeniť. Nie je normálne, aby nám vnucovali riešenia. My sme rovnocenný člen. Európska únia bola o vzájomnej hospodárskej spolupráci, o voľnom pohybe kapitálu, služieb aj pracovnej sily. Veď vo vláde som hlasoval za Lisabonskú zmluvu. Vtedy išlo o prílev investícií, nie migrantov. EÚ sa zmenila na spolok, v ktorom sa svojvoľne realizujú iba príkazy a zákazy. Teraz je tu kriminálne organizovaná migrácia za účasti skorumpovaných úradníkov v Bruseli. Sú tu organizované bandy, veď sa pozrite, čo sa deje v západnej Európe. V Paríži nemôžete ani vyjsť na ulicu. A tento príliv hrozí aj tu. Na to ale musí byť referendum. Európska únia nám nesmie napríklad diktovať, aby sme nespolupracovali aj s mimočlenskými štátmi.

Štefan Harabin nechce byť prezidentom. Chce byť monarchom

Kniha Súdnosť od Štefana Harabina. Foto N – Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Jakub Dovčík | Autor je postgraduálnym študentom antropológie a rozvoja na London School of Economics |

Kniha Súdnosť od Štefana Harabina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Posledný rozhovor so Štefanom Harabinom, ako aj jeho autobiografická kniha dovoľujú pohľad dovnútra osobnosti, ktorej cieľom nie je nič iné, než inštitucionalizovaná absolútna moc.

Jedným z najdôležitejších textov v politickej antropológii je článok amerického antropológa Marshalla Sahlinsa z roku 1963, v ktorom opisuje rozdielnosť vodcovských systémov medzi spoločenstvami v Melanézii a Polynézii. Vďaka mnohým faktorom, vrátane geografie, medzi týmito dvoma oblasťami vznikol veľký rozdiel vo formách politickej organizácie.

Kým v Melanézii prevládajú malé sociálno-politické jednotky, založené prevažne na príbuzenstve a recipročných výmenách darov, v Polynézii sú politické systémy omnoho komplexnejšie a bývajú založené na redistribúcii. Sahlins nazval vodcov v týchto dvoch systémoch „veľkí muži“ (big man) v Melanézii a „náčelníci“ (chiefs) v Polynézii.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri