Na vyhlásenie zákona stále plynú zákonné lehoty v dispozícii predsedu parlamentu a ministra spravodlivosti. Otázka teda je, či ÚS musí v dôsledku nevyhlásenia odmietnuť pozastavenie účinnosti tohto zákona, hoci rozhodnutie o takomto pozastavení účinnosti spadá do ochrany ústavnosti (za ktorú podľa ústavy zodpovedá s právom posledného slova) a či ak také rozhodnutie nevydá, napadnutý Trestný zákon nadobudne účinnosť s reálnym rizikom vzniku vážneho nenapraviteľného následku.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 574
komentare.sme.sk | Daniel Šváby
Vo vzťahu k inštitúciám EÚ Slovensko potrebuje konštruktívny dialóg a nie silovú konfrontáciu.
Autor je bývalý sudca Súdneho dvora EÚ
Základná ústavná otázka, ktorá vznikla po napadnutí novely Trestného zákona prezidentkou pred Ústavným súdom, spočíva v tom, či Ústavný súd musí nečinne a bezmocne skloniť hlavu pred nevyhlásením zákona v Zbierke zákonov.
Odpoviem hneď, že nemusí. Prečo si to myslím?
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 487
postoj.sk | Erik Potocký
Európska komisia predstavila návrh smernice, ktorým by dostala znenie Istanbulského dohovoru do európskej legislatívy.
Hoci tento sporný dokument prijala väčšina štátov Európy a členov EÚ, stále existujú krajiny vrátane Slovenska, ktoré ho neratifikovali či priamo odmietli. Okrem nás aj Česko, Maďarsko, Litva a Bulharsko.
Keďže ide o dokument Rady Európy, jeho ratifikácia nie je od členských krajín tohto zoskupenia nijako vymáhateľná a nemusia sa ním ani riadiť.
A hoci Európska únia ako celok Istanbulský dohovor ratifikovala, pre členské štáty EÚ, ktoré ho neprijali, je záväzný len do úrovne, ktorá patrí do kompetencie inštitúcií Únie – napr. spoločná azylová politika.
Ešte v roku 2020 Smer odmietol Istanbulský dohovor, teraz všetci jeho europoslanci hlasovali za. Podporili ho aj progresívci.
Prenesením znenia tohto dohovoru do európskeho práva sa však stane pre členské krajiny záväzným a vymáhateľným. Ak totiž niektorá členská krajina do istého času (podľa návrhu do dvoch rokov od účinnosti, ktorá nastáva 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ) nezapracuje smernicu do svojej národnej legislatívy, Európska komisia môže takýto štát v konečnom dôsledku žalovať na Súdnom dvore EÚ.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 564
kosice.korzar.sme.sk | Elena Danková, Judita Čermáková
KOŠICE. Katedra ústavného práva a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach zorganizovala vo štvrtok diskusné fórum s názvom Štandardný legislatívny proces a skrátené legislatívne konanie v doterajšej ústavno-politickej praxi v Slovenskej republike.
Musíme tomu rozumieť
Aj keď je Peter Sepeši prokurátor Generálnej prokuratúry SR, bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a absolvent Právnickej fakulty UPJŠ, sám seba predstavil jednoduchšie.
„Som občan, ktorý má rád túto krajinu. A keď chceme naplniť podstatu legislatívneho procesu, tak by sme ako občania mali vedieť, z čoho vychádzajú návrhy zákona, ktorými sa máme riadiť. Nemali by sme rezignovať a prijať to, že kto vyhral voľby, môže všetko. Ako občania by sme mali trvať na tom, že chceme rozumieť tomu, ako sa demokratická forma vlády realizuje pri tvorbe právnych predpisov.“
Odborné diskusné fórum na akademickej pôde považuje za vhodnú formu edukácie verejnosti.
„Diskusiou sa zvyšuje právne povedomie obyvateľstva v oblasti trestného práva, v oblasti uvedomenia si svojich slobôd aj toho, čo obnáša demokracia.“
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 532
postoj.sk | Adam Takáč, Marek Holka, Andrej Lojan
Na celom Slovensku sa konali spomienkové zhromaždenia na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
V mestách po celom Slovensku sa v deň šiesteho výročia vraždy zišli tisícky ľudí na spomienkových zhromaždeniach za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.
Zhromaždenia zvolala iniciatíva Za slušné Slovensko. Jej predstavitelia na Námestí slobody v Bratislave pripomenuli, že ich požiadavka spred šiestich rokov na spravodlivé a nezávislé vyšetrenie vraždy stále trvá. Dodali, že je nevyhnutné poznať nielen meno vraha, ale aj objednávateľov.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 2349
Profesor Tomáš Gábriš je advokát, právny historik a teoretik, a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti je vedúcim Katedry dejín práva a profesorom na Katedre teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Koncom minulého roka ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za člena Súdnej rady Slovenskej republiky.
V rozhovore, ktorý s ním viedol sudca Filip Demo, sa okrem iného môžete dozvedieť o dôvodoch, pre ktoré poskytovanie právnych služieb politikom nevníma ako prekážku jeho členstva v súdnej rade, aké sú podľa neho najväčšie výzvy v justícii, o jeho názoroch na hodnotenie sudcov na základe prieskumu Transparency International Slovensko a na súčasné snahy vládnucej koalície zásadne zmeniť trestnú politiku štátu.
- Rozumiem obavám z politizácie súdnictva, ja však nie som aktívne politicky činný a nijako som sa nepodieľal ani na novej súdnej mape,
- Hlavným problémom zmien v trestnom práve je zasahovanie do prebiehajúcich trestných konaní,
- Sudca by mal byť ľudský, profesionálny a vo svojich veciach dobre pripravený.