dennikn.sk | Ján Mazák

Autor je predseda súdnej rady, bývalý predseda Ústavného súdu

Také legislatívne konanie, v ktorom sa majú  prijať nové trestnoprávne predpisy, ústava a zákon nepoznajú. Skrátené aj neskrátené, niekomu prístupné, iným blokované.

Pôvodný návrh novely Trestného zákona (zjednodušujem, lebo legislatívne opatrenia sú, ako je známe, širšie) sa dočkal 89 zmien. Ich kvalita nie je podstatná. Dôležité je, že k nim mal prispieť svojimi pripomienkami aj generálny prokurátor. A tu je jadro problému a ďalšia výrazná devalvácia celého legislatívneho procesu, ktorý sa od počiatku nazýva skráteným konaním.

Pouvažujeme o niektorých, aj širších aspektoch tohto znehodnotenia.

Odkiaľ sa vzala šanca na pripomienkovanie pre generálneho prokurátora?

V polovici januára 2024 sa generálny prokurátor Maroš Žilinka stretol s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Informoval ich, že k novelám trestných kódexov predloží vlastné pripomienky. Podľa neho je nutné najmä zaručiť, aby sa neznižovali možnosti štátu v boji proti závažnej kriminalite.

Ponúknutú možnosť generálny prokurátor využil a poslal pripomienky. Odborné a spracované hlavne so zreteľom na potreby trestnej politiky na Slovensku, najmä v časti boja proti korupcii, v ktorom je náš štát viazaný viacerými medzinárodnými zmluvami, a vylepšené o paragrafované znenie navrhovaných úprav. Ozaj profesionálna práca, lenže odignorovaná.

Príležitosť pre generálneho prokurátora potvrdila neústavnosť skráteného konania

Bez ohľadu na to, ako dopadli pozmeňujúce návrhy generálneho prokurátora, vyvstáva mimoriadne závažná otázka. Ako je možné, že v skrátenom legislatívnom konaní sa v rozpore so zákonom ponúkla možnosť vyjadriť názory na obsah a formu navrhovaných legislatívnych opatrení v oblasti trestného práva iba jednému z účastníkov medzirezortného pripomienkového konania?

Len pre úplnosť: patrí do skráteného legislatívneho konania zapracovanie pripomienok Európskej komisie, ktorá prevzala v celom rozsahu námietky a analýzu Európskej prokuratúry? Navyše ide o pripomienky, ktoré zostávajú dodnes v utajení, a tak ich nemožno konfrontovať so zmenami predloženými poslancom Gašparom.

Otvorenie skráteného legislatívneho konania pre zmeny, návrhy generálneho prokurátora a Európskej komisie (Európskej prokuratúry) je však v príkrom rozpore s uvádzaným dôvodom na jeho uskutočnenie, ktorým je vraj ohrozenie základných práv a slobôd…

Ale to nie je všetko, čo by si mal všimnúť Ústavný súd SR v konaní o súlade právnych predpisov.

Prečo nebola oslovená súdna rada?

Podľa zákona o súdnej rade je rada oprávnená zaujímať stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov.

Pikantné na tejto pôsobnosti súdnej rady je to, čo si nikto nevšimol. Oprávnenie zaujať stanovisko nie je vylúčené ani v prípade skráteného legislatívneho konania. Neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by v skrátenom legislatívnom konaní umožňoval osloviť len jeden z mnohých orgánov verejnej moci s požiadavkou na pripomienky, hoci na základe jeho výslovnej požiadavky, a diskriminovať ostatné pripomienkové inštitúcie.

Nie je známe žiadne ustanovenie platného právneho poriadku, ktoré by ministerstvu spravodlivosti napriek výslovne formulovanému oprávneniu dovoľovalo nepožiadať o stanovisko súdnu radu. A neosloviť ju dokonca ani v prípade, že bol takto oslovený generálny prokurátor.

Alebo sa niekto nazdáva, že Súdna rada SR by nebola schopná zaujať kvalifikované stanovisko? Asi ťažko, ak sami navrhovatelia argumentujú stanoviskami niektorých členov súdnej rady…

O dôvode obídenia rady nevieme nič. A to je súdna rada ústavný orgán sudcovskej legitimity!

Deformované skrátené legislatívne konanie nemôže viesť k ústavne súladnému zákonu

Týchto niekoľko riadkov obsahuje viacero závažných spochybnení ústavnosti navrhovaných zmien trestnoprávnych noriem.

Iste, na prvom mieste chýba legitímny dôvod na skrátenie konania. Po zapojení generálneho prokurátora, Európskej komisie a Európskej prokuratúry do legislatívneho procesu údajný dôvod na urýchlenie legislatívneho procesu – ohrozenie základných práv a slobôd – vyfučal do prázdna.

Potvrdením jeho zániku je aj 89 zmien pôvodného textu novely Trestného zákona.

V neposlednom rade k neústavnosti tohto už teraz ozaj spotvoreného skráteného legislatívneho konania však patrí aj to, že sa pri jeho sprístupnení generálnemu prokurátorovi a európskym inštitúciám  opomenula nielen súdna rada, ale aj ostatné štátne orgány s právom pripomienok.

Je to diskriminačné a deje sa tak bez ospravedlniteľného dôvodu.

Také legislatívne konanie, v ktorom sa majú prijať nové trestnoprávne predpisy, ústava a zákon nepoznajú. Skrátené aj neskrátené, niekomu prístupné, iným blokované… Národná rada pri ňom preto postupovala a postupuje v rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.