Language Switcher

Vyberte váš jazyk

Článok bol pravzatý zo sme.sk

Vyšlo to až na druhý pokus, no poradcu premiéra Fica Davida Lindtnera by mal napokon súdiť sudca, ktorý je priateľom oligarchu Miroslava Výboha. A ten je zas osobným priateľom Roberta Fica.

Lindtnerova kauza skončila u Romana Púchovského zo špecializovaného súdu náhodným výberom v elektronickej podateľni. Prešla ňou po tom, čo Najvyšší súd v polovici apríla na druhý pokus vylúčil z rozhodovania o Lindtnerovi sudkyňu Pamelu Záleskú.

Ficovmu poradcovi a tiež advokátovi Smeru sa námietkami zaujatosti darí odďaľovať vlastný súdny proces už takmer dva roky. Obžalobu na neho podávala bývalá špeciálna prokuratúra ešte začiatkom júla 2022, no proces sa dodnes nezačal.

Teraz bude na Púchovskom, aby rozhodol o ďalšom postupe.

Ide pritom o sudcu, ktorého pre možnú zaujatosť vylúčili nielen z kauzy spomínaného Výboha, ale aj z káuz ďalšieho oligarchu blízkeho Smeru - Norberta Bödöra.

Vo Výbohovom prípade sa Púchovský vylúčil sám. Odôvodnil to tým, že sa s blízkym Ficovým priateľom pozná 25 rokov a tyká si nielen s ním, ale aj jeho manželkou.

Vyhodnotil to tak, že ich „vzťah presahuje rámec bežných medziľudských a spoločenských vzťahov a v zmysle teórie zdania je spôsobilý vyvolať objektívne oprávnené pochybnosti o jeho nezaujatosti“. Pre kontext spomenul, že sa stretávali na spoločenských a športových aktivitách, a preto ich vzťah považuje za priateľský.

Blízko k Ficovi má aj Lindtner, ktorý už celé mesiace vystupuje po boku predstaviteľov Smeru na tlačových besedách. Od decembra Fico zamestnal Lindtnera aj na Úrade vlády ako poradcu za 2400 eur mesačne.

Bývalý šéf Okresného súdu Bratislava III Lindtner je zároveň poradcom ministra spravodlivosti Borisa Suska zo Smeru. Je známe, že patril k autorom spornej novely trestných kódexov, ktorú posudzuje Ústavný súd.

Okrem iného novela znižovala aj trestnú sadzbu za zasahovanie do nezávislosti súdu, z čoho je obvinený aj samotný Lindtner, spolu s nepriamou korupciou.

Vyradili ju pre rozhovor

Vylúčiť z prípadu Záleskú sa Lindtner pokúsil prvý raz už krátko po podaní obžaloby, avšak minulý rok v lete mu Najvyšší súd nevyhovel a potvrdil, že sudkyňa rozhodovať môže.

Zmenilo sa to až nedávnym rozhodnutím senátu Petra Kaňu, na ktoré upozornil novinár Adam Valček. Trojčlenný senát vysvetlil tento postup pochybnosťami o objektivite Záleskej, vzhľadom na jej výroky z minulosti.

Ešte v marci 2020, teda krátko po policajnom záťahu proti sudcom z kauzy Búrka, sudkyňa v internej e-mailovej komunikácii s ďalšími sudcami zo Združenia sudcov Slovenska písala, že výberové konania na miesta sudcov sú síce navonok perfektne transparentné, avšak v skutočnosti sú zrejme neraz zmanipulované, hoci na to nemá dôkazy.

Kolegov nabádala k tomu, aby ukázali, že nie všetci sudcovia sú rovnakí.

„Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí vyhrali poctivo výberové konanie a vážia si talár a všetko, čo toto povolanie predstavuje a má predstavovať,“ písala.

Hoci Záleská nikoho nemenovala, Najvyšší súd dal za pravdu Lindtnerovej námietke. Výroky sudkyne spojil s rozhovorom, ktorý zhruba o mesiac neskôr poskytla Záleská Denníku N a spomenula v ňom aj výberové konania na miesta sudcov. Zaspomínala si, že sama uspela až na siedmy pokus.

Pri otázke, kto teda uspel vo výbere, reagovala jednou vetou.

„Nepamätám si mená všetkých, čo uspeli, pamätám si napríklad, že v jednom výberovom konaní bol úspešný David Lindtner,“ odpovedala Záleská.

Najvyšší súd to označil za výroky, ktoré sú významné pri hodnotení otázky zaujatosti, keďže naznačujú Záleskej negatívne vnímanie Lindtnera, ktoré navyše prezentovala aj verejne.

„Sudkyňa sa týmito svojimi vyjadreniami vystavila do pozície podozrenia, že by nemusela v posudzovanej trestnej veci konať nestranne a nezaujato,“ napísal Kaňov senát do uznesenia o vylúčení sudkyne.

Zvyšné výčitky Lindtnera voči Záleskej označil za bezvýznamné. Opierali sa pritom aj o vyjadrenia dočasného šéfa tajnej služby Pavla Gašpara, ktorý v minulosti pracoval ako vyšší súdny úradník na Okresnom súde v Nitre, kde Záleská začínala.

O Gašparove výroky o bývalej nadriadenej sa oprel aj Bödör, keď pokúšal namietať Záleskej zaujatosť. Vtedy Najvyšší súd nezvyčajne ostro konštatoval, že Gašpar urobil „bezprecedentný pokus o diskreditáciu sudkyne“.

Blahu rozhodnutie potešilo

So Záleskou majú predstavitelia Smeru problém dlhodobo, najmä odkedy v septembri 2021 odsúdila bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Na vynesenie rozsudku sa vtedy prišiel osobne pozrieť aj Fico, ktorý sa nezdržal pokrikovania na súde.

Po vylúčení Záleskej z Lindtnerovho prípadu na sudkyňu opäť zaútočil na sociálnej sieti aj podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. Okrem výrokov, že „David je lepší právnik“ písal aj o tom, že sudkyňa má vraj komplexy.

„Bola to Záleská, ktorá poslala Milana Lučanského do väzby. Na smrť. Bola to Záleská, ktorá v monsterprocese odsúdila Dušana Kováčika,“ napísal Blaha.

Jeho výroky vzápätí odsúdila sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu, ktorá poukázala aj na to, že Blaha hlasoval za uznesenie parlamentu proti šíreniu nenávisti po atentáte na Fica. Poslanec podľa iniciatívy „neprípustným a hrubo urážajúcim spôsobom verejne škandalizuje a kriminalizuje sudkyňu“.

Považuje to za útoky na celú súdnu moc. "Pokiaľ sa výkonná a zákonodarná moc nedokáže zásadne vysporiadať s takýmito neprípustnými prejavmi svojich vlastných predstaviteľov, nemôže ani očakávať rešpektovanie zákona, pravidiel slušnosti a súdnych rozhodnutí od bežných občanov a podkopáva tým základy právneho štátu,“ tvrdí iniciatíva.

 

 

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.