Tenisová raketa s loptičkou stoja 110 eur. Raketa stojí o 100 eur viac ako loptička. Koľko stojí loptička?

Intuitívna odpoveď je 10 eur. No nie je správna.

Iba ľudia, ktorí sa nad príkladom poriadne zamyslia, si uvedomia, že intuícia im napovedá zle, lebo cena loptičky je päť eur.

Inteligencia je podľa všetkého nezávislá od kognitívneho štýlu (rýchleho a pomalého spôsobu uvažovania) a konšpiračné predstavy môžu šíriť aj vzdelaní a inteligentní ľudia.

Aj myseľ takých osôb môže obsahovať množstvo biasov (kognitívnych skreslení) a inteligentní ľudia vynikajú skôr v schopnosti obhajovať ich. Povedané inak – inteligenciu používajú na to, aby svoju zaujatosť zručnejšie racionalizovali.

Rola nedôvery k inštitúciám

Lenže individuálne črty, ktoré sa týkajú spôsobu uvažovania či konšpiračnej mentality, nie sú zďaleka celou odpoveďou na to, prečo ľudia veria nepodloženým tvrdeniam.

Adamus vyštudovala interdisciplinárne štúdiá so zameraním na humanitné vedy na Jagelovskej univerzite v Krakove. V Ústave experimentálnej psychológie SAV pôsobí od roku 2017.

Viaceré štúdie ukázali, že (finančný) stres či úzkosť súvisia so zvýšeným výskytom konšpiračných presvedčení. V tomto prípade konšpiračné teórie slúžia ako „kotva" či maják, ktoré ľuďom pomáhajú vyznať sa v neistom svete, nad ktorým nemajú kontrolu.

„My sme ukázali, že mediátorom tohto vzťahu je nedôvera k inštitúciám – ľudia, ktorí pociťujú úzkosť či ohrozenie, vo zvýšenej miere veria na konšpiračné teórie, ak sa nemôžu spoľahnúť na štát a jeho inštitúcie, ktoré by im pomohli s riešením ich úzkosti či stresu," povedala Adamus.

O týchto zisteniach vydala vedkyňa z SAV a jej kolegovia a kolegyne článok, ktorý vyšiel koncom januára v kvalitnom vedeckom časopise British Journal of Social Psychology.

Úzkosť – inštitucionálna dôvera – konšpirácie

Pôvodný výskum z roku 2023 sa robil vo Francúzsku a v Taliansku. „Naznačuje, že neistota vyvoláva inštitucionálnu nedôveru, ktorá sa následne premieta do sklonu podporovať konšpiračné presvedčenia," uvádza sa v novej štúdii Magdaleny Adamus a jej kolegov.

Uvedený výskum replikovali vedci a vedkyne z SAV a ďalších inštitúcií v podmienkach Slovenska. Okrem toho analyzovali údaje zo 17 európskych krajín a vykonali aj metaanalýzu (analýza iných analýz), do ktorej zaradili údaje od viac ako 50-tisíc ľudí.

Údaje zo Slovenska sa zbierali v rokoch 2021 a 2022, teda v čase pandémie.

Účastníkom výskumu sa najprv merala subjektívna miera finančnej úzkosti či ohrozenia. Podľa vedkyne Magdaleny Adamus môže byť vysoká aj v prípade, že človek má vysoký príjem, ale zažil jeho pokles.

„Úplne najhoršie sú akútne šoky – aj v prípade, že človek zarába nadpriemerne a jeho situácia je oveľa lepšia ako toho, kto má len minimálnu mzdu, pokles príjmu môže vyvolať stres," vraví Adamus.

Ďalej sa merali konšpiračné presvedčenia ľudí o covide: o liekoch, vakcínach a protipandemických opatreniach.

Na 10-stupňovej škále od „vôbec nedôverujem" po „úplne dôverujem" účastníci výskumu vyjadrovali mieru dôvery k týmto inštitúciám: ministerstvo zdravotníctva, premiér, prezidentka, vláda, Európska únia, Európska lieková agentúra, Slovenská akadémia vied a lekári a zdravotníci.

Hoci ide o rôznorodé inštitúcie, takže nedôvera k vláde automaticky nevylučuje dôveru k vedcom, Adamus vysvetlila, že „existuje všeobecný trend, že osoby s nízkou inštitucionálnou dôverou k ministerstvu či vláde zároveň o niečo menej dôverujú aj SAV či lekárom".

Tento výskum sa spravil celkovo trikrát v rôznom období počas pandémie. Vždy sa zistilo, že subjektívne pocity neistoty súviseli s nižšou dôverou v inštitúcie, ktorá bola spojená s vyššou mierou konšpiračných presvedčení. „Človek, ktorý pociťuje vyššiu úzkosť, má nižšiu inštitucionálnu dôveru a podporuje viac konšpiračných presvedčení," povedala Adamus a zdôraznila, že faktor, ktorý spája neistotu či úzkosť s konšpiračnými presvedčeniami, je nedôvera v štát a jeho inštitúcie.

Zdedený postoj k štátu a jeho inštitúciám

Pozorované javy sú len korelácie a z výskumu nemožno stanoviť smer kauzálnej šípky. „Je ťažké povedať, ktorý z pozorovaných javov bol na začiatku a vyvolal ďalšie. Ale aj z údajov dlhodobých štúdií vieme, že tieto javy sa vyskytujú spolu a navzájom sa podporujú," vraví Adamus.

V krajinách bývalého východného bloku viac ľudí verí konšpiračným teóriám ako na Západe. „Celá V4 je na tom horšie ako staré krajiny EÚ," konštatuje Adamus. Podľa nej je to spôsobené vyššou mierou nedôvery k štátnym inštitúciám, čo označila za dedičstvo neslobodného režimu pred rokom 1989. „Za socializmu bol štát nepriateľom a náš postoj k nemu sa ešte nestihol zmeniť," vraví Adamus.

Podľa nej to vidno na príklade Nemecka, kde aj viac ako 30 rokov od zjednotenia existujú rozdiely medzi bývalým západným a východným Nemeckom, čo sa týka dôvery v inštitúcie štátu.

Prirodzená reakcia na ohrozenie

Ak by na Slovensku boli inštitúcie, ktorým ľudia dôverujú, fungovali by ako svojho druhu ochrana proti konšpiračným predstavám v časoch tiesne či neistoty, lebo občania by sa na ne mohli spoľahnúť.

Keďže u nás sa štátnym inštitúciám nedôveruje, ľudia k nim pristupujú obozretne, takže hľadajú skôr iné zdroje informácií (alternatívna scéna).

„Ak ľudia majú skúsenosti so zlyhávaním inštitúcií, nebudú im dôverovať a budú k nim opatrní. Myslia si, že dôvera by sa im mohla nevyplatiť," vraví Adamus.

Za takýchto podmienok sa konšpiračné presvedčenia nejavia ako nedostatok racionality ľudí (ako by sa dalo spoľahnúť na inštitúcie, ktorým sa nedôveruje?), ale skôr ako prirodzená reakcia na ohrozujúcu realitu, myslí si Magdalena Adamus.

„Osoby, ktoré žijú v nepriaznivých životných podmienkach – napríklad preto, lebo zažívajú permanentnú finančnú neistotou alebo v ich krajine verejne inštitúcie zlyhávajú –, môžu prejavovať viac antiestablišmentových postojov a viac nedôvery voči (politickým) elitám, ktoré považujú za zodpovedné za svoju situáciu a stav krajiny," dodala Adamus v príspevku na blogu Denníka N.

Overenie zistení v európskom kontexte

Zistenia zo Slovenska potvrdila Adamus a jej kolegovia v širšom európskom kontexte, keď vedecký tím analyzoval aj údaje zo 17 krajín Európskej únie (Európska sociálna sonda, roky 2020 až 2022, viac ako 20-tisíc účastníkov).

„Len s údajmi zo Slovenska by sme sa nedostali do takého dobrého časopisu," vraví Adamus. „Keďže podobné výsledky platia naprieč Európou, náš výskum má vyššiu výpovednú hodnotu."

Ďalšie overenie výsledkov poskytla aj vykonaná metaanalýza, do ktorej sa zaradilo celkovo sedem štúdií vykonaných na Slovensku (od Adamus a jej kolegov) a vo Francúzsku a Taliansku (pôvodný výskum z roku 2023).

Terapeutická rola konzervativizmu

Slovensko má najmenšiu príjmovú nerovnosť v EÚ – ak sa máme všetci viac-menej „podobne", prečo nie je aj distribúcia konšpiračných presvedčení v spoločnosti podobná?

Adamus vysvetlila, že viac ako na objektívnych ekonomických ukazovateľoch záleží skôr na „subjektívnom hodnotení nerovnosti medzi ľuďmi".

Subjektívny pocit, že človek sa má finančne zle alebo horšie ako v minulosti, otvára priestor pre konšpiračné predstavy práve v krajinách ako Slovensko, kde sa inštitúciám štátu nedôveruje.

Adamus povedala, že každý človek má do určitej miery sklon uveriť niektorému z konšpiračných presvedčení. „Ale sú ľudia, ktorí sú úzkostnejší a viac sa obávajú sveta okolo seba, či už oprávnene, alebo nie. Takí ľudia vyhľadávajú skôr konzervatívne postoje, ktoré plnia istú terapeutickú funkciu tým, že znižujú subjektívne pocity, že svet je ohrozujúce miesto."

Podľa nového výskumu Sociologického ústavu SAV dominujú medzi priaznivcami konšpiračných teórií prívrženci strán Smer, SNS a Republika. „Ak sa tých ľudí opýtate, či sa definujú skôr ako liberáli alebo konzervatívci, zvolia druhú možnosť," dodala Adamus na margo výskumu kolegov zo sociologického ústavu.

Využívajú strach na manažovanie ľudí

Nový výskum Magdaleny Adamus a jej kolegov je upozornením, že pri konšpiračných predstavách zďaleka nezáleží len na individuálnom štýle myslenia či osobnostných črtách, napríklad úzkostlivosti.

Ukazuje sa, že významnú rolu zohrávajú aj inštitúcie a dôvera k nim. „Môžeme poskytovať intervencie zamerané na kogníciu a kompetencie v oblasti myslenia môžeme posilňovať, koľko chceme, no ak sa nezvýši dôvera ľudí v inštitúcie, z bludného kruhu konšpiračných predstáv sa nevymaníme".

Vedkyňa priznala, že na Slovensku pôsobia aj politici a strany, ktoré o niečo také nejavia záujem. „Využívajú strach a pocity ohrozenia a nedôvery ako politický nástroj na manažovanie davov," dodala.