Predseda špecializovaného súdu Hrubala: Robert Fico musí vedieť, že výrokmi o sudcoch a prokurátoroch prestrelil

Foto N - Tomáš Benedikovič| 7. mája 2021 | Veronika Prušová | dennikn.sk |

Ján Hrubala Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak niekto vyvoláva takéto typy nálad, tak deštruuje predstavu verejnosti o tom, ako má právny štát fungovať. Poriadky sa musia urobiť v trestných či disciplinárnych konaniach a politická strana s tým nesmie mať nič spoločné, vraví Ján Hrubala.

Ján Hrubala sa stal predsedom Špecializovaného trestného súdu v auguste minulého roka. Do funkcie ho vymenovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) po výberovom konaní, v ktorom získal najviac bodov. V rozhovore hovorí o tom:

  • ako hodnotí rozsudok v kauze vraždy Jána Kuciaka,
  • ako pomôže zverejňovanie pomerov hlasovania sudcov v trestných veciach,
  • prečo je dôležité odolávať tlaku verejnosti,
  • ako vníma debatu o zmene kolúznej väzby,
  • ako politici svojimi vyjadreniami krivia predstavu verejnosti o tom, čo je právny štát.

Zhruba deväť mesiacov ste už vo funkcii predsedu Špecializovaného trestného súdu. Prekvapilo vás niečo na súde?

Na súde som už viac ako pätnásť rokov, takže mám predstavu, ako funguje. V zásade som mal aj predstavy, čo by som robil inak ako dovtedy. Som rád, že mi to bolo umožnené. Niektoré veci už vyšli, niektoré sú ešte v behu. Možno ma len prekvapil nápor práce, ktorý sa viac ako v minulosti týkal verejne známych osôb.

Blahorečený sudca zo Sicílie„Čo som vám urobil?“ pýtal sa pred smrťou svojich vrahov

„Čo som vám urobil?“ pýtal sa pred smrťou svojich vrahov| svetkrestanstva.postoj.sk | Pavol Rábara | 05. máj 2021|

Sudca Rosario Livatino. Foto: profimedia.sk

V nedeľu na Sicílii vyhlásia za blahoslaveného prvého sudcu v dejinách Katolíckej cirkvi.

Ráno 21. septembra 1990 sudca Rosario Livatino cestoval ako obvykle autom do práce. Na viadukte pred mestom Agrigento na juhu Sicílie do neho úmyselne narazilo iné auto. Vystúpil a snažil sa neznámym ozbrojeným mladíkom ujsť.

Po krátkom prenasledovaní zaznel výstrel. „Picciotti, čo som vám urobil?“ opýtal sa 37-ročný sudca. Picciotti je označenie pre najnižšie postavených členov mafie. Pomocníci, chlapci na špinavú prácu. Potom nasledoval smrteľný výstrel.

Prvý sudca

Sudca Rosario Angelo Livatino bol pre svoju kresťanskú a profesionálnu dôslednosť nenávidený mužmi mafie nazývanej Stidda, ktorá mala pod kontrolou časti Sicílie v 80. rokoch minulého storočia, uvádza Vatican News.

V nedeľu 9. mája sa bude v Agrigente konať slávnostná omša, počas ktorej ho vyhlásia za blahoslaveného. Ide vôbec o prvý prípad v dejinách Katolíckej cirkvi, keď bude beatifikovaný človek zo sudcovskej profesie.

Slávnosti blahorečenia bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro. Svätú omšu bude vysielať naživo aj talianska verejnoprávna stanica RAI 1.

Korupcia na vrchole moci vraždí štát, tak by sa mala trestať

Bývalý sudca Pavol Polka 3. marca 2021 pred Špecializovaným trestným súdom. Foto – TASR| Roman Pataj | dennikn.sk | 29. apríla 2021 | 

Bývalý sudca Pavol Polka 3. marca 2021 pred Špecializovaným trestným súdom. Foto – TASR

Nastal čas na debatu, či netreba pri niektorých kategóriách páchateľov sprísniť tresty za úplatkárstvo.

Odmyslime si vraždy, znásilnenia a podobné násilné trestné činy. Pretože ich páchajú jednotlivci v každom zriadení nezávisle od štátu. Vynechajme politické represie, zločiny proti ľudskosti a podobné ohavnosti, ktoré v demokracii nepoznáme. Obíďme vlastizradu. Aký trestný čin s najzničujúcejším účinkom na spoločnosť nám potom zostane? Korupcia.

Keď sudkyňa v hlavnom meste súdi v prospech mafiána za úplatok. Keď ju v tom za peniaze úkoluje štátna tajomníčka na ministerstve. Keď úplatný policajný prezident nevyšetruje. Keď skorumpovaný viceprezident finančnej správy dovolí okrádať spoločnú kasu. Keď špeciálny prokurátor berie peniaze od ľudí, ktorí by mali ísť do väzenia, ale on sa postará, aby nešli. Keď iný sudca na severe krajiny roky žije z úplatkov a upláca kolegov. Čokoľvek z toho rozvracia štát a jeho inštitúcie. Všeobecné povedomie o zaužívanej, ale netrestanej praxi potom ničilo spoločenskú súdržnosť.

Alebo ešte horšie, korupcia ničí životy nevinných ľudí. Ak niekto nečestný podplatí dajme tomu sudcu, nech rozhodne v jeho prospech v konkrétnom súdnom spore, obeť takéhoto komplotu prichádza minimálne o majetok a zažíva traumu na celý život.

Našťastie, niektorí páchatelia konečne čelia spravodlivosti. Prví z nich už poznajú aj svoje tresty, ďalší sa ich čoskoro dozvedia. Sú to tí, čo sa priznali a spolupracujú. Je správne, že k nim vďaka tomu súdy a prokuratúra pristupujú omnoho zhovievavejšie. Chybou krásy je, že chvíľami asi až príliš.

Prvé dohody o vine a treste sa končia podmienkami a symbolickými peňažnými trestami. Napríklad exsudca Polka zo Žiliny, o ktorom sa desaťročia vravelo, že berie úplatky, dostal za priznanie a spoluprácu k päťročnej podmienke povinnosť zaplatiť 150-tisíc eur.

V poriadku, niektorí možno poskytli informácie, ktoré umožnia exemplárne potrestať ešte väčšie ryby, a my v plnej miere dokážeme posúdiť správnosť ich odmeny až neskôr. Niektorým podmienkarom (finančák Daniel Čech vs. Polka) zas dokázali menej závažné skutky ako iným. No napriek tomu. Nestojí za úvahu, že by štát mal chrániť sám seba lepšie?

Pretože akou hrozbou je podmienka pre niekoho, komu zveríte spolu s najzodpovednejšími funkciami v krajine veľkú moc s obrovskými možnosťami nakradnúť si, on ich naplno využije, ale všetko, čo mu v prípade veľmi nepravdepodobného odhalenia, priznania a spolupráce hrozí, je hanba a možno pár mesiacov vo väzbe?

S trochou preháňania korupcia na najvyšších poschodiach moci vraždí štát. Špeciálne pri sudcoch, prokurátoroch či vysokých policajných funkcionároch alebo tajných službách a, samozrejme, politikoch, stojí za zváženie, či vôbec môže byť Trestný zákon napísaný tak, aby pri ich korupcii pripustil iný ako nepodmienečný trest.

Ak raz konečne bude parlament znižovať sadzby za ľahké drogy, takéto trestné činy predstaviteľov štátu, naopak, volajú po sprísnení. Časť páchateľov by to možno odstrašilo a tí, čo by boli ochotní spolupracovať, by naďalej mali možnosť získať pre seba veľké úľavy, ale už z vyššieho základu.

 

Lucia Žitňanská: Musíme mať také inštitúcie, aby sme sa nebáli volieb (+ podcast a video)

Lucia Žitňanská. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Monika Tódová | 26. apríla 2021 | 

Lucia Žitňanská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podcast:

https://youtu.be/I1fqNITm2es?t=7

K justícii som nikdy žiadnu správu od SIS nedostala, hovorí bývalá ministerka spravodlivosti. Je podľa nej nešťastné, že tému väzby otvoril Boris Kollár, ktorý má nominanta za mrežami.

Takto pred tromi rokmi ste odišli z politiky. Čo vlastne teraz robíte?

Robím právo. Učím obchodné právo na Právnickej fakulte v Trnave a popritom mám veľa inej odbornej roboty. Som aj v legislatívnej rade vlády. Ministerka Kolíková na ministerstve spravodlivosti zriadila pracovnú skupinu pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností, robím aj na tom.

Keby ste mali porovnať obdobie pred vraždou Jána Kuciaka, keď sa hovorilo, že sme mafiánsky štát, a obdobie, ktoré žijeme teraz, čo vidíte?

Asi boj o právo. A je to znova niekde na začiatku, pretože boj o právo sa nikdy nekončí. Určite treba vnímať pozitívne, že sa darí odhaľovať niektoré väzby, kde nejaká časť polície, prokuratúry a súdnictva bola v područí mafiánov, oligarchov. Je dôležité, ako tieto procesy dopadnú. Zároveň si myslím, že je rovnako dôležité, čo sa bude diať ďalej alebo paralelne, teda aké reformy sa urobia s inštitúciami, o ktorých teraz hovoríme. Netýka sa to len justície, ale aj polície, spravodajských služieb. Dokonca si myslím, že tam niekde sa to začína. Korupcia v tomto prostredí sa deje za zavretými dverami a ten, kto je povolaný priniesť informácie tohto typu, je spravodajská služba. Vždy všeličo vieme, ale zároveň nevieme nič, pretože nemáme nič v rukách.

Exminister vnútra Ivan ŠimkoKto stráži políciu s rozviazanými rukami?

| postoj.sk | Jozef Majchrák | 23. apríl 2021 |

Rozhovor s bývalým ministrom vnútra o zadržaní šéfa SIS, kajúcnikoch a postavení polície v demokratickej krajine.

V súvislosti s viacerými zásahmi polície sa už dlhší čas objavuje otázka, či nejde o neprimeranú demonštráciu sily. O tejto téme, ale aj širšie o tom, kto má strážiť políciu s rozviazanými rukami, sme sa rozprávali s bývalým ministrom vnútra Ivanom Šimkom. 

V rozhovore zazneli aj tieto otázky:

Aký má byť vzťah medzi políciou a politikmi?

Prebehlo zadržanie šéfa SIS spôsobom, ktorý je v demokratickej krajine obvyklý?

Nemôže sa prípravné konanie zneužívať na iné ciele, ako na zisťovanie pravdy o podozreniach zo spáchania trestných činov?

Komu je za svoju rozhodovaciu činnosť zodpovedný prokurátor?

Aké sú nástroje na to, aby polícia nezostala bez demokratickej kontroly?

https://www.youtube.com/watch?v=Zgtjooe2914

 

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri