Zásadné pripomienky ZOJ k návrhom novely Ústavy SR, zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR a súvisiacich zákonov.

Všeobecná časť:

 

Úvodom ZOJ zdôrazňuje, že jej prioritným záujmom  je nastavenie takých právnych rámcov fungovania súdnej moci na Slovensku, aby  dokázala získať dôveru a rešpekt prevažnej časti spoločnosti, a bola skutočným garantom existencie právneho štátu.  V čase historicky najnižšej dôveryhodnosti justície rozumieme potrebe zásadne zmeniť jej pomery a zákony upravujúce jej fungovanie. Máme záujem napomôcť všetkým progresívnym zmenám k dosiahnutiu spoločného cieľa, akým je spravodlivé, dôveryhodné a efektívne súdnictvo.

 

Súčasne cítime povinnosť verejne pomenovať to, čo považujeme za nedostatky a nesprávne postupy tomto procese, aby nedošlo k oslabovaniu súdnej moci a sťaženiu jej fungovania.

Za nesprávny považujeme zvolený legislatívny postup, že sa v jednom legislatívnom procese naraz mení ústava a aj jej vykonávacie zákony. Štandardný postup v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov SR by mal byť taký, aby sa najprv zmenilo znenie ústavy ako základného zákona štátu a až následne sa menili jej vykonávacie zákony tak, aby tvorili jeden  vyvážený a súladný celok.

Preto navrhujeme, aby sa v tomto štádiu legislatívneho procesu upustilo od legislatívnych zmien vykonávacích zákonov k ústave, a opätovne sa k nim pristúpilo až keď bude prijaté platné znenie novely Ústavy Slovenskej republiky, zo znenia ktorej musia vychádzať.

 

I.

Pripomienky k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky

 

k čl. 136 ods. 3:

 

Navrhovaný text novely:

 

(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.

 

(3) Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

Navrhované vypustenie kompetencie Ústavného súdu SR dávať súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora je reakciou na dôvodné výhrady voči niektorým rozhodnutiam ústavného súdu, kedy sa väzba trestne stíhaných sudcov navonok javila ako dôvodná, avšak ústavný súd súhlas nedal a svoje rozhodnutie nedokázal presvedčivo odôvodniť, keďže bolo prijaté tajným hlasovaním. Úplné vypustenie takejto kompetencie je však krajným a nevyváženým riešením, pretože súhlas ústavného súdu je jedným z dôležitých nástrojov ochrany sudcovskej nezávislosti. Musí sa však vykonávať transparentným spôsobom a rozhodnutia ústavného súdu musia byť v týchto veciach preskúmateľné a presvedčivé.

Navrhované novelizované znenie citovaného ustanovenia:

            (3) Ústavný súd Slovenskej republiky dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. O súhlase rozhoduje plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky verejným hlasovaním a člen pléna, ktorý má odlišný menšinový názor má právo žiadať, aby bolo jeho stanovisko pripojené k rozhodnutiu pléna.

Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

k čl. 141a ods. 1:

 

Navrhovaný text novely:

 

  1. Súdna rada Slovenskej republiky je ústavným orgánom sudcovskej legitimity.

 

Tento text navrhujeme doplniť nasledovne:

Súdna rada Slovenskej republiky je ústavným reprezentatívnym orgánom sudcovskej legitimity.

Slovo „reprezentatívny“ navrhujeme do textu doplniťz dôvodu, aby priamo z ústavy vyplývalo, že najvyšším reprezentantom súdnej moci je Súdna rada Slovenskej republiky. Nadväzuje to aj na tie články ústavy, ktoré upravujú reprezentatívne orgány moci výkonnej a zákonodarnej. Konkrétne čl. 108 upravuje, že Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci a čl. 72 charakterizuje Národnú radu Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Len súdna moc v doterajšom znení ústavy nemá  vymedzený najvyšší reprezentatívny orgán. Je pritom nepochybné, že okrem súdnej rady  žiadny iný orgán ako reprezentant súdnej moci neprichádza do úvahy.

 

k čl. 141a ods. 2, 3, 5 a 10:

 

Čl. 141a ods. 2:

 

Navrhovaný  text v novele:

(2): Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú

a) deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,

a) jeden sudca volený a odvolávaný sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo sudcov týchto súdov,

b) ôsmi sudcovia, z ktorých každý je volený a odvolávaný v príslušnom jednomandátovom volebnom obvode sudcami tohto volebného obvodu,

c) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,

d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,

e) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

 

Do uvedeného ustanovenia sa premieta tzv. regionálny princíp voľby členov Súdnej rady sudcami. Regionálny princíp pri voľbe členov sudcami už raz bol do zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR (ďalej len zákon o Súdnej rade) zavedený, ale príslušné ustanovenie zákona bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 2/2012 z 18.11.2015. Zrušené ustanovenie vytvorilo 8 jednomandátových volebných obvodov, ktoré kopírovali obvody krajských súdov. V týchto  volebných obvodoch však kandidáti nemali rovnaké podmienky na ich zvolenie, pretože v jednotlivých obvodoch krajských súdov pôsobí rôzne množstvo sudcov a kandidáti tak z hľadiska množstva hlasov potrebných na zvolenie nemali rovnakú východiskovú pozíciu, t. j. na zvolenie by sa vyžadovalo v rôznych volebných obvodoch rozdielne volebné kvórum. Citovaným nálezom však toto ustanovenie bolo zrušené z iného dôvodu, a to, že medzičasom došlo k zmene právnej úpravy kreovania funkcie  predsedu Súdnej rady, ktorú dovtedy vykonával predseda Najvyššieho súdu SR tak, že predsedu Súdnej rady volia členovia Súdnej rady. Súčasne bolo upravené, že sudcovia volia namiesto 8 až 9 členov Súdnej rady, s čím bolo v rozpore ustanovenie o vytvorení len 8 volebných obvodov. 

Podľa  návrhu novely zákona o Súdnej rade SR  v § 11a  volebné obvody majú  tvoriť územné obvody krajských súdov. V takýchto  volebných obvodoch však kandidáti nemajú rovnaké podmienky na ich zvolenie, pretože v obvodoch krajských súdov pôsobia veľmi rozdielne počty sudcov a kandidáti tak z hľadiska množstva hlasov potrebných na zvolenie nemajú rovnakú východiskovú pozíciu, t. j. na zvolenie kandidátov by sa vyžadovalo v jednotlivých volebných obvodoch veľmi rozdielne volebné kvórum. Podľa Čl. 30 ods. 4 Ústavy SR volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Ak volebné obvody pri voľbe členov súdnej rady sudcami majú kopírovať dnešné územné obvody krajských súdov, bude porušený princíp rovnosti volebného práva voličov. Súčasne budú diskriminovaní aj tí kandidáti na členov súdnej rady, ktorí budú potrebovať na svoje zvolenie v obvodoch s vysokým počtom voličom podstatne viac hlasov ako iní kandidáti v menších volebných obvodoch; t.j. následkom bude nerovnaký prístup kandidátov k funkciám Takéto voľby by tak boli  v rozpore s ústavnými princípmi. Táto novelizácia by sa mala odložiť až do zákonného ustálenia novej súdnej mapy, ktorá môže vytvoriť približne rovnaké súdne obvody, alebo treba zmeniť navrhované znenie.

 

Do uvedeného ustanovenia navrhujeme  doplniť aj skutočnosť, že súdna rada  okrem predsedu volí aj podpredsedu súdnej rady. Náročnosť kompetencií súdnej rady, ktoré sa ďalej významne rozšíria aj pripravovanými zmenami, si nevyhnutne vyžadujú aj väčšiu profesionalizáciu pôsobenia jej členov. Okrem funkcie predsedu súdnej rady by mala by plne profesionalizovaná aj funkcia podpredsedu súdnej rady; teda, aby aj podpredseda súdnej rady vykonával túto funkciu ako svoju hlavnú profesiu. Je to dôležité z hľadiska potrebného rozdelenia úlohy v riadení činnosti súdnej rady a výkone jej kompetencií, a aj z hľadiska zastupovania v čase neprítomnosti predsedu súdnej rady alebo pri jeho prekážkach v práci. Je preto vhodné, aby priamo v ústave bola uvedená aj funkcia podpredsedu súdnej rady.

 

Navrhované znenie citovaného ustanovenia:

čl. 141a ods. 2: Predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú

a) jeden sudca volený a odvolávaný sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo sudcov týchto súdov,

b) ôsmi sudcovia, z ktorých každý je volený a odvolávaný v príslušnom jednomandátovom volebnom obvode sudcami tohto volebného obvodu. Volebné obvody sú vytvorené tak, aby kandidáti vo všetkých volebných obvodoch potrebovali dosiahnuť na svoje zvolenie porovnateľný počet hlasov,

c) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,

d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,

e) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

 

Čl. 141a ods. 3:

 

Navrhovaný text v novele:

(3) Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm. c) až e) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe; za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm. c) až e) možno ďalej ustanoviť len osobu, ktorá nie je sudcom.

 

Uvedený text navrhujeme precizovať tak, aby z textu bolo jasné, že nemôže ísť o sudcu v aktívnom výkone funkcie, nasledovne:

 

Navrhované znenie:

 

Čl. 141a ods. 3:  Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm. c) až e) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe; za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm. c) až e) možno ďalej ustanoviť len osobu, ktorá nie je aktívnym sudcom.

 

Čl. 141a ods. 5:

 

Navrhovaný text v novele:

(5) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.

 

Uvedené ustanovenie by sa malo precizovať čo do dôvodov odvolávania členov Súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia. Vždy totiž musí existovať nejaký konkrétny dôvod, pre ktorý má byť člen Súdnej rady z funkcie predčasne odvolaný a mal by mať garantované právo vedieť dôvod svojho odvolania a možnosť sa k nemu vyjadriť. Dôvodom pritom môže byť aj strata dôvery voči členovi súdnej rady zo strany jeho nominátora. Ide o závažný zásah do výkonu dôležitej ústavnej funkcie a proces odvolávania by mal byť najmä v takýchto prípadoch transparentný. Aj do tohto ustanovenia navrhujeme doplniť o podpredsedu súdnej rady.

 

Navrhované znenie:

 

Čl. 141a ods. 5: Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia odvolať po prejednaní dôvodov odvolania.

 

 

čl. 141a ods. 10 navrhujeme rovnako doplniť o slovo „podpredsedu“ z dôvodov uvedených k ods. 2 tohto ustanovenia:

 

(10) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie ako aj o výkone pôsobnosti podľa čl. 141b, ustanoví zákon. Zákon tiež ustanoví volebné obvody pre voľbu a odvolávanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 141a ods. 1 písm. b).

 

 

Čl. 146 ods. 2

 

Súčasne platné znenie čl. 145 ods. 1:

(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.

 

Navrhované znenie čl. 146 podľa novely:

(1) Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

(2) Sudcovi zaniká funkcia posledný deň roka, v ktorom sudca dosiahol vek 65 rokov.

 

Navrhujeme inú úpravu, aby mal sudca zachovaný status sudcu nielen do určitého veku, ale doživotne, čomu zodpovedá aj dnes platná formulácia, že sudcov vymenúva prezident bez časového obmedzenia. Ani po dosiahnutí určitého vekového cenzu by sudca nebol z funkcie odvolaný, ale  nemohol by už ďalej aktívne vykonávať funkciu sudcu. Odstránila by sa tak kompetencia súdnej rady predkladať prezidentovi republiky návrhy na odvolanie z funkcie sudcov, ktorí dosiahli 65 rokov veku. Podľa § 6 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, v nadväznosti na čl. 145 ods. 1 Ústavy SR, prezident vymenúva sudcu na návrh súdnej rady bez časového obmedzenia. O svoj status z dôvodu dožitia určitého veku tak sudca v súčasnosti prichádza po tom, ako je odvolaný z funkcie sudcu prezidentom republiky. Mnoho sudcov je však odborne a aj zdravotne dostatočne spôsobilých, aby mohli vykonávať funkciu sudcu aj po dosiahnutí veku 65 rokov alebo majú záujem byť naďalej v súdnictve aktívni. Optimálnym vekom na ukončenie aktívnej rozhodovacej činnosti sudcov  na všeobecných súdoch, sa javí vek 68 rokov, čo sa približuje k vekovému cenzu ukončenia funkcie ústavných sudcov. Výkon funkcie sudcu na Ústavnom súde sa pritom spája s ešte väčšou zodpovednosťou a nárokmi na odbornú pripravenosť sudcov, pretože Ústavný súd preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov všetkých stupňov z hľadiska ich ústavnosti a môže aj pozastaviť účinnosť zákonov a iných právnych predpisov. Sudcovia aj po ich odchode do dôchodku môžu byť veľkým prínosom pre súdnictvo v rôznych iných oblastiach ako výlučne v rozhodovacej činnosti. Najmä v hodnotiacich a výberových  komisiách, a v disciplinárnych senátoch, čím súčasne umožnia, aby tieto funkcie nemuseli vykonávať aktívni sudcovia na úkor ich rozhodovacej činnosti. Doživotný status emeritného sudcu by bol pre sudcov  súčasne významným spoločenským uznaním a vyjadrením úcty k práci, ktorú vykonali počas aktívneho výkonu funkcie.

Sudcovia všeobecných súdov by z týchto dôvodov mali ústavou garantovaný status sudcu na doživotie (t.j. bez časového obmedzenia), a  po dosiahnutí určeného veku (za optimálnu, resp. akceptovateľnú hranicu považujeme vek 68 rokov) by už zo zákona aktívne nemohli túto funkciu ďalej vykonávať. Z dôvodu predvídateľnosti a stability rozvrhov prác na súdoch, považujeme za vhodnú úpravu, aby sa aktívny výkon funkcie sudcu neskončil uplynutím mesiaca, v ktorom sudca dosiahol určený vek, ale uplynutím roka, v ktorom bol tento vek dosiahnutý. Správa súdov tak bude mať možnosť upraviť ročné rozvrhy prác podľa toho, koľko sudcov ukončí k poslednému dňu predchádzajúceho roka aktívny výkon funkcie. Emeritní sudcovia by sa následne  aj po skončení aktívneho výkonu  naďalej mohli podieľať na rôznych iných formách výkonu súdnictva. 

 

Navrhované znenie:

čl. 146 ods. 2:Sudca môže aktívne vykonávať funkciu do posledného dňa v roku, v ktorom sudca dosiahol vek 68 rokov.

 

Čl. 148 ods. 4

 

Navrhované znenie je vypustiť z ústavy tento odsek:

(4) Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie.

 

Vypustením citovaného ustanovenia by sudcovia stratili tzv. rozhodovaciu imunitu chránenú Ústavou. Rozhodovacia imunita sudcov už bola fakticky prelomená zavedením disciplinárneho previnenia sudcu za zrejme svojvoľné rozhodnutie v rozpore s právom podľa § 116 ods. 2, písm. e) zákona O sudcoch a prísediacich. Toto disciplinárne previnenie má byť v novele Trestného zákonníka navyše voči sudcom doplnené o trestný čin tzv. ohýbania práva. V oboch prípadoch nesmie ísť o postih za právny názor sudcu, ak je odôvodniteľný zákonným výkladom platného práva a platnej judikatúry. Pri existencii takýchto nástrojov by bolo vypustenie rozhodovacej imunity sudcov z Ústavy vážnym zásahom do nezávislosti súdnej moci a značne by sa zvýšilo riziko účelového kriminalizovania sudcov aj za ich rozhodovaciu činnosť neprekračujúcu rámec zákona. Bolo by tak porušené základné právo občanov na nezávislého sudcu, chráneného článkom 46 ods. 1 Ústavy. Navyše by bol narušený princíp rovnocennosti všetkých troch mocí v štáte, pretože Ústava chráni imunitu poslancov parlamentu v Čl. 78 a imunitu prezidenta v čl. 107.

 

Navrhujeme ustanovenie čl. 148 ods. 4 ponechať v Ústave v platnom znení.

 

 

 

II.

K návrhu novely zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR

 

k bodu 3. § 3b:

 

navrhované znenie  § 3b v novele:

㤠3b

Dohľad súdnej rady

 

Pri výkone pôsobnosti podľa čl. 141b Ústavy Slovenskej republiky súdna rada

  1. koná vo veciach písomného vyhlásenia sudcu a majetkového priznania sudcu a vo veciach majetkových pomerov sudcu,
  2. presadzuje opatrenia zamerané na trvalé spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“),
  3. vykonáva dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti,
  4. overuje spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na funkciu sudcu,
  5. schvaľuje harmonogram dohľadu a overovania spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti,
  6. prijíma stanoviská podľa tohto zákona,
  7. uplatňuje podľa tohto zákona návrhové oprávnenia vo veciach disciplinárnej zodpovednosti sudcov.“.

 

V uvádzacej vete je chybný odkaz na čl. 141b ústavy, správne má byť čl. 141a ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.

 

K odseku 3b písm. e):

 

V tejto časti navrhujeme vypustiť odsek pod písm. e) o schvaľovaní harmonogramu dohľadu a overovania spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Tento dohľad  súdnej rady sa vzťahuje na všetkých sudcov všeobecných súdov a nedá sa vopred reálne určiť jeho časová náročnosť na konkrétnych súdoch. Do veľkej  miery postupnosť dohľadu  závisí aj od  schopnosti členov súdnej rady zorganizovať všetky pracovné povinnosti tak, aby popri nich objektívne mohli túto úlohu súdnej rady realizovať. Stanovenie harmonogramu by bolo formálne a ťažko časovo splniteľné.

 

 

 

Nové doplnenie a zmena  ustanovenia § 5:

 

Čl. 141a ods. 2, prvú vetu Ústavy SR sme navrhli doplniť nasledovne:

„Predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov.“

Z rovnakých dôvodov ako v časti I. pripomienok k čl. 141a, prvá veta Ústavy SR navrhujeme zmeniť  znenie § 5 zákona o Súdnej rade SR takto:

 

§ 5

Podpredseda súdnej rady

(1)

Súdna rada si volí zo svojich členov podpredsedu súdnej rady.

(2)

Ak predseda súdnej rady nie je zvolený a počas neprítomnosti predsedu súdnej rady vykonáva povinnosti predsedu súdnej rady podpredseda súdnej rady. Predseda súdnej rady môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdnej rady, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností.

(3)

Počas neprítomnosti predsedu súdnej rady a ak funkcia predsedu a funkcia podpredsedu súdnej rady nie je obsadená, vykonáva ich povinnosti vekovo najstarší člen súdnej rady.

(4)

Na voľbu, odvolanie a zánik funkcie podpredsedu súdnej rady sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4a a 4b. Návrh na odvolanie podpredsedu súdnej rady môže samostatne podať aj predseda súdnej rady.

 

 

K bodu 5. § 8 ods. 1:

 

V navrhovanom znení § 8 ods. 1 sa má vypustiť 2. veta, a k tomuto zneniu z rovnakých dôvodov ako v časti I. pripomienok k čl. 141a, prvá veta Ústavy SR, navrhujeme nasledovné doplnenie:

 

Predsedovi a podpredsedovi súdnej rady patrí za výkon funkcie plat, príplatok a paušálne náhrady podľa osobitného predpisu. Predseda a podpredseda súdnej rady majú počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt len vtedy, ak majú trvalý pobyt mimo sídla súdnej rady. Náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, im patria v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie majú právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice

 

K bodu 6. § 8 ods. 2:

 

Navrhované znenie navrhujeme doplniť nasledovne

 

 „(2) Členovi súdnej rady, ktorý nie je sudcom, patrí mesačne odmena vo výške 1,5 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlená na celé euro nahor, a to začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom sa ujal výkonu funkcie člena súdnej rady. Členovi súdnej rady odmena nepatrí, ak je zvolený za predsedu alebo podpredsedu súdnej rady.“.

 

Súčasne navrhujeme nový odsek 3:

 

(3) Člen súdnej rady, ktorý je sudcom, má upravenú pracovnú zaťaženosť sudcu podľa osobitného predpisu.*)

 

Poznámka pod čiarou bude odkazovať na novelizovaný § 50 ods. 3 zákona č. 757/2002 Z.z.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označia ako odseky 4 a 5.

 

Podľa novelizovaného § 50 ods. 3 zákona č. 757/2002 Z.z. sa pracovná zaťaženosť aktívnych sudcov, ktorí sú členmi súdnej rady, má upraviť tak, že  vykonávajú  súdnictvo v rozsahu najviac jednej polovice zaťaženia sudcu príslušného súdu. Je vhodné, aby táto skutočnosť bola premietnutá aj priamo do zákona o Súdnej rade SR.

 

 

K bodu 11. § 11a:

 

Navrhované znenie v novele:

㤠11a

Volebné obvody

 

(1) Pre voľby členov súdnej rady podľa čl. 141a ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky sa v územnom obvode každého krajského súdu vytvára jednomandátový volebný obvod.

(2) Sudcovia Špecializovaného trestného súdu sa zaraďujú do volebného obvodu Krajského súdu v Trnave.“.

 

Z dôvodov uvedených v časti I. pripomienok k čl. 141a ods. 2, písm. b) Ústavy SR, navrhujeme uvedené ustanovenie vypustiť a ponechať aktuálne platný spôsob voľby členov súdnej rady sudcami až do ustálenia novej súdnej mapy, alternatívne zmeniť citované ustanovenie nasledovne:

 

㤠11a

Volebné obvody

 

Pre voľby členov súdnej rady podľa čl. 141a ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky sa vytvorí 8 jednomandátových volebných obvodov tak, aby kandidáti vo všetkých volebných obvodoch potrebovali dosiahnuť na svoje zvolenie porovnateľný počet hlasov.

 

 

K bodu 17. § 17 ods. 1 prvá veta:

 

Navrhované znenie v novele:

 

„Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 60 dní pred ich konaním a súčasne oznámi, či ide o voľbu člena súdnej rady podľa čl. 141a ods. 2 písm. a) alebo písm. b) ústavy; v prípade voľby podľa čl. 141a ods. 2 písm. a) ústavy oznámi aj volebný obvod alebo volebné obvody, v ktorých sa má uskutočniť voľba člena súdnej rady sudcami.“.

 

V texte druhej časti vety za bodkočiarkou je chybasprávne má byť uvedený čl. 141a ods. 2 písm. b) ústavy, pretože sa vzťahuje na voľbu členov súdnej rady sudcami.

 

 

K bodu 31. § 27ha až 27hh:

 

Všeobecne k týmto ustanoveniam treba konštatovať, že ide o veľmi významné kompetencie súdnej rady, ktoré si vyžadujú jej väčšie personálne posilnenie a výrazné materiálne zabezpečenie. Zákon by mal veľmi konkrétne upravovať aké prostriedky súdna rada má a je povinná využívať na plnenie týchto úloh, súčasne určiť tretím osobám konkrétne povinnosti zodpovedajúce kompetenciám súdnej rady, a aj nástroje pre súdnu radu na vynútenie ich splnenia. Tieto kritériá však navrhovaná právna úprava  nespĺňa a celá táto časť novely si vyžaduje jej prepracovanie tak, aby mala jasnú koncepciu a konkretizáciu jej ustanovení ako celku, inak nebude implementovateľná do praxe

Ďalšou veľmi dôležitou podmienkou pre vykonateľnosť nových kompetencií súdnej rady je zákonná garancia jej adekvátneho personálneho, technického  a materiálneho posilnenia.

 

K jednotlivým ustanoveniam namietame nasledovné:

 

 

 

Navrhované znenie v novele:

 

 „§ 27ha

Konanie vo veciach majetkových pomerov sudcu

 

(1) Súdna rada preveruje pravdivosť majetkových priznaní sudcov. Na tento účel súdna rada spomedzi svojich členov zriaďuje trojčlenné kontrolné komisie (ďalej len „komisia súdnej rady“), ktorých členmi je vždy aspoň jeden člen súdnej rady zvolený sudcami a aspoň jeden člen súdnej rady, ktorý nie je sudcom; predsedu komisie súdnej rady určí súdna rada.

(2) Ak na základe vyhodnotenia majetkového priznania komisia súdnej rady zistí u sudcu majetkový prírastok prevyšujúci v súčte sumu 5000 eur, alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu samotného majetku, sudca je povinný na základe výzvy komisie súdnej rady preukázať ich pôvod. O svojich zisteniach komisia súdnej rady informuje všetkých členov súdnej rady.

(3) Komisia súdnej rady je oprávnená na účely podľa odseku 2 vyzvať sudcu, aby

  1. predložil potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo doklad preukazujúci príjmy sudcu alebo nadobudnutie majetku a jeho hodnotu,
  2. preukázal pôvod zdrojov, z ktorých nadobudol hnuteľný alebo nehnuteľný majetok uvádzaný v majetkovom priznaní,
  3. preukázal pôvod zdrojov majetku uvádzaného v čestnom alebo inom obdobnom vyhlásení,
  4. objasnil majetkové pomery a pôvod zdrojov majetku svojho plnoletého a neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku,
  5. objasnil pôvod darov a pôvod zdedeného majetku.

(4) Na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 určí komisia súdnej rady sudcovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní. Splnenie povinností podľa odsekov 2 a 3 sa preukazuje súdnej rade. Súdna rada je oprávnená si sama zaobstarať podklady dôležité pre výkon jej pôsobnosti.

(5) Ak súdna rada nepovažuje splnenie preukaznej povinnosti podľa odsekov 2 a 3 za dostatočné a má dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku sudcu, o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku alebo o statočnosti pôvodu samotného majetku, sudcu ústne vypočuje. Ak je to nevyhnutné pre úplne objasnenie veci, súdna rada môže ústne vypočuť aj ďalšie osoby, najmä blízke osoby sudcu. Súdna rada pri tom dbá o zachovanie práva na súkromie a ochranu osobných údajov vypočúvaných osôb. Ústne vypočutie je neverejné, ak súdna rada nerozhodne inak.

(6) Ak je to nevyhnutné pre úplné objasnenie veci a na odstránenie pochybností o neprijímaní neoprávnených platieb, môže súdna rada po ústnom vypočutí sudcu požiadať kanceláriu súdnej rady o zabezpečenie informácií o existencii účtov a o pohyboch na účtoch vedených na sudcu v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk. Kancelária súdnej rady zriaďuje na tento účel v rámci svojej organizačnej štruktúry organizačný útvar, ktorého zamestnanci musia disponovať platným osvedčením o bezpečnostnej previerke IV. stupňa pre stupeň utajenia „Prísne tajné“. Kancelária súdnej rady požiada o poskytnutie uvedených informácií postupom podľa osobitného predpisu.13) Kancelária súdnej rady po zaobstaraní informácií poskytne súdnej rade zoznam účtov vedených na sudcu v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk a informácie o pohyboch na účtoch prevyšujúcich jednotlivo sumu 266 eur, a to za obdobie predchádzajúcich 60 mesiacov, najviac však za obdobie výkonu funkcie sudcu.

(7) Súdna rada umožní sudcovi sa ku zisteným informáciám o účtoch a pohyboch na účtoch vedených na sudcu v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk a k pochybnostiam súdnej rady písomne vyjadriť. Ak je to potrebné, súdna rada môže sudcu opätovne ústne vypočuť.

(8) Ak sudca hodnoverným spôsobom nepreukáže statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku, komisia súdnej rady, ktorá preverovala pravdivosť majetkového priznania sudcu, podá návrh na začatie disciplinárneho konania. Návrh na začatie disciplinárneho konania podá komisia súdnej rady na základe stanoviska súdnej rady o nespôsobilosti sudcu hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku prijímaným vo forme uznesenia. Ak komisia súdnej rady návrh na začatie disciplinárneho konania v lehote určenej v stanovisku súdnej rady podľa predchádzajúcej vety nepodá, návrh na začatie disciplinárneho konania podá bezodkladne predseda súdnej rady.

 

 

Ustanovenie § 27ha ods. 1, vetu prvú navrhujeme za slovom „pravdivosť“ doplniť takto:

 

  1. Súdna rada preveruje pravdivosť a úplnosť majetkových priznaní sudcov.

 

Sudcovia sú totiž povinní vyplniť majetkové priznania nielen pravdivo (napríklad do časti ich majetku), ale aj úplne a uviesť všetok majetok, ktorý ku dňu podania majetkového priznania vlastnia. Ide o precizovanie tohto ustanovenia, aby nevznikali výkladové pochybnosti pri jeho aplikácii.

 

V § 27ha ods. 2, prvej vete, navrhujeme vypustiť časť týkajúcu sa majetkových  prírastkov sudcov nad 5000 eur, nasledovne:

 

Ak na základe vyhodnotenia majetkového priznania komisia súdnej rady zistí u sudcu majetkový prírastok prevyšujúci v súčte sumu 5000 eur, alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu samotného majetku, sudca je povinný na základe výzvy komisie súdnej rady preukázať ich pôvod.

 

Považujeme za nereálne, aby súdna rada preverovala všetky majetkové priznania sudcov, u ktorých sa zistí prírastok na majetku prevyšujúci 5000 eur. Takáto suma zjavne nepresahuje možnosť sudcov pri ich súčasných príjmoch z výkonu sudcovskej funkcie vytvoriť si v priebehu roka majetkový prírastok vo forme úspor nad sumu 5000 eur. Prijatie takéhoto kritéria by mohlo fakticky určiť súdnej rade povinnosť plošného preverovania majetkových priznaní sudcov, na čo nie je personálne a ani technicky vybavená. Súdna rada by mala aktívne preverovať majetkové priznania sudcov len v prípadoch, keď vzniknú z nejakého kvalifikovaného dôvodu alebo podnetu pochybnosti o ich pravdivosti,  úplnosti alebo statočnosti pôvodu majetku. 

 

 

Ustanovenie § 27ha ods. 3 má nejasne precizovaný text.

 

Môžu vzniknúť pochybnosti, či majú byť objasnené majetkové pomery plnoletého a neplnoletého dieťaťa len keď so sudcom žijú v spoločnej domácnosti (rovnako ako u manžela) alebo aj keď s ním nežijú. Doterajšie skúsenosti nasvedčujú potrebe, aby v prípade dôvodných pochybnosti o statočnosti pôvodu majetku sudcu, bol preverovaný aj pôvod majetku jeho detí bez ohľadu na ich vek a skutočnosť, či so sudcom žijú v spoločnej domácnosti. 

 

Navrhujeme zmeniť text citovaného ustanovenia takto:

  1. objasnil majetkové pomery a pôvod zdrojov majetku svojho plnoletého aj neplnoletého dieťaťa bez ohľadu na to, či s ním žijú v spoločnej domácnosti, a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku.

 

 

K § 27ha ods. 4 – 6:

 

Uvedené ustanovenia si vyžadujú doplniť povinnosti osôb, orgánov verejnej moci a inštitúcií splniť výzvy a dožiadania súdnej rady, ako aj  nástroje pre súdnu radu, ktorými bude môcť splnenie týchto povinností v prípade potreby vynútiť. Javí sa ako dôležité, aby súdna rada mala oprávnenie zisťovať nielen účty a pohyby na účtoch patriacich sudcovi, ale aj jeho manžela a detí. V tejto súvislosti sa otvára aj ďalší problém, pretože mnoho sudcov v súčasnosti žije v partnerských vzťahoch bez uzavretia manželstva v spoločnej domácnosti. Bolo by preto vhodné, aby sa tieto oprávnenia vzťahovali nielen na manželov, ale aj osoby žijúce so sudcami v druhovskom pomere.

 

K § 27hb:

 

Navrhované znenie v novele:

§ 27hb

Dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti u sudcu

 

(1) Ak bol na sudcu podaný návrh na začatie disciplinárneho konania pre nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku a súdna rada má dôvodné pochybnosti o dodržiavaní povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, súdna rada je oprávnená preveriť, či sudca nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.

(2) Súdna rada je na účely podľa odseku 1 oprávnená požiadať Špecializovaný trestný súd o súhlas (ďalej len „žiadosť o súhlas“) na dožiadanie orgánu verejnej moci plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností alebo orgánu všeobecnej bezpečnostnej a spravodajskej služby Slovenskej republiky o informácie týkajúce sa väzieb sudcu na prostredie organizovaného zločinu. Pre postup súdnej rady pri žiadaní o súhlas podľa tohto odseku, pre náležitosti žiadosti o súhlas a pre skúmanie trvania dôvodov súhlasu sa primerane použije osobitný predpis o ochrane súkromia.14) Informácie poskytnuté dožiadaným orgánom verejnej moci súdna rada sama vyhodnocuje, pričom nimi nie je viazaná.

(3) Súdna rada je povinná pri výkone pôsobnosti podľa odseku 1 si zaobstarať aj ďalšie podklady dôležité pre výkon jej pôsobnosti.

(4) Súdna rada umožní sudcovi sa ku zisteným informáciám o vzťahoch sudcu s osobami z prostredia organizovaného zločinu vyjadriť. Súdna rada sudcu za týmto účelom ústne vypočuje.

(5) Súdna rada príjme na základe vlastného preverovania, ňou zaobstaraných alebo  vyžiadaných podkladov a vyjadrenia sudcu uznesením stanovisko, či sudca porušil povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Ak súdna rada prijme stanovisko, že sudca porušil povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, podá návrh na začatie disciplinárneho konania. Návrh na začatie disciplinárneho konania podá komisia súdnej rady, ktorá preverovala pravdivosť majetkového priznania sudcu. Ak komisia súdnej rady návrh na začatie disciplinárneho konania v lehote určenej v stanovisku súdnej rady podľa tohto odseku nepodá, návrh na začatie disciplinárneho konania podá bezodkladne predseda súdnej rady.

 

Ani uvedené ustanovenie nerieši situáciu, ak ŠTS nedá súhlas v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia, a ani nástroje pre súdnu radu na zabezpečenie realizácie splnenia jej povinností podľa odsek 3.

 

III.

 

K návrhu novely zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich

 

 

K bodu 8. § 17:

 

Navrhované znenie:

 

v § 17, ktoré upravuje dôvody zániku funkcie sudcu, sa má  za písmeno f) vložiť nové písmeno g), ktoré znie:

„g) k poslednému dňu mesiaca, v ktorom sudca dosiahol vek 65 rokov,“.

 

S týmto ustanovením súvisia čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sme navrhli zmeniť nasledovne:

Čl. 146 ods. 2:

Sudca môže aktívne vykonávať funkciu do posledného dňa v mesiaci, v ktorom sudca dosiahol vek 68 rokov.

 

Z rovnakých dôvodov, ktoré sú uvedené ak v časti I. pripomienok k tomuto článku ústavy   navrhujeme vypustiť navrhované znenie § 17 písm. g) z novely. Ak nenastane niektorý z dôvodov zániku funkcie sudcu podľa platného ustanovenia § 17 písm. a) až h), funkcia sudcu by zanikla až jeho smrťou v súlade s písm. i) tohto ustanovenia.

 

K bodu 15, § 22a:

 

Navrhované znenie v novele:

 

 V § 22a ods. 1 prvá veta znie: „O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdnej rady alebo ministra a v prípade sudcov najvyššieho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho súdu a v prípade sudcov najvyššieho správneho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho správneho súdu.“.

 

V ustanovení je zjavná chyba, a správne má byť uvedené: V § 22a ods. 2 prvá veta znie:

 

 

K bodu 17. § 27b ods. 1:

 

Navrhované znenie:

 

V § 27b ods. 1 sa slová „ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4“ nahrádzajú slovami „ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky“.

 

Vzhľadom na dôvody uvedené k bodu 8.k § 17 navrhujeme nasledovné znenie:

 

V § 27b ods. 1 sa slová „ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4“ nahrádzajú slovami „ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, ako aj sudca, ktorý ukončil aktívny výkon funkcie sudcu podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

 

Súčasne do prechodných ustanovení k novému zneniu § 27b ods. 1 navrhujeme vložiť samostatné ustanovenie:

 

§ 151zg: Vo vzťahu k ustanoveniu § 27b ods. 1 sa za sudcu, ktorý ukončil aktívny výkon funkcie podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky považuje aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa doterajších predpisov vzdaním sa funkcie sudcu v súlade s čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky.

 

Toto prechodné ustanovenie umožní, aby do hodnotiacich komisií mohli byť menovaní aj bývalí sudcovia, ktorí sa vzdali funkcie sudcu a funkcia  im zanikla v súlade s doteraz platným ustanovením čl. 146 ústavy.

 

K bodu 24. § 29a:

 

Podľa navrhovaného znenia sa má vypustiť zo zákona ustanovenie § 29a, upravujúce rozsah imunity a podmienky trestného stíhania sudcov.

 

Tento návrh súvisí s novelou Ústavy SR v čl. 148 ods. 4, upravujúci  funkčnú imunitu sudcov, ktorý sa taktiež navrhuje z ústavy vypustiť.

 

Z rovnakých dôvodov ako v časti I. pripomienok k čl. 148 ods. 4 ústavy navrhujeme preto ponechať § 29a v zákone v pôvodnom znení.

 

 

K bodom 45., 47., 48., 49.,50. - §§ 93, 96, 99 ods. 1 a 110 ods. 1:

 

Navrhovanými zmenami sa zo zákona vypúšťajú všetky ustanovenia, ktoré priznávajú sudcom príplatky k nemocenskému poisteniu ak im vznikol nárok na nemocenské poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

 

Dôvodom odobratia časti sociálneho zabezpečenia sudcom má byť  veľmi nepriaznivá ekonomická situácia štátu v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Bez spochybňovania nutnosti sociálnej solidarity všetkých vrstiev spoločnosti v takýchto podmienkach jej fungovania, nemožno súhlasiť s trvalým odobratím sociálnych nárokov sudcov. Medzinárodné štandardy sudcov vyžadujú garantovať sudcom ochranu pred rizikovými sociálnymi okolnosťami, akými je aj choroba sudcu ( napr. Európska charta štatútu sudcov). 

 

Preto navrhujeme, aby sa v prechodných ustanoveniach dočasne pozastavila účinnosť citovaných ustanovení v časti príplatkov k nemocenskému poisteniu sudcov na jeden rok. Následne by sa prehodnotilo, či ekonomická situácia v štáte umožňuje obnovenie ich účinnosti alebo ich ďalšie pozastavenie.

 

 

K bodu 58. § 119b ods. 1:

 

Navrhované znenie v novele:

 

 V § 119b ods. 1 sa slová „ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4“ nahrádzajú slovami „ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, alebo, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky“.

 

Z rovnakých dôvodov ako k bodu 17., k § 27b navrhujeme nasledovné znenie citovaného ustanovenia:

 

V § 119b ods. 1 sa slová „ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4“ nahrádzajú slovami „ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, alebo,  ktorý ukončil aktívny výkon funkcie sudcu podľa čl. 146 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

 

 

V Bratislave 17.08.2020

 

 

 

                                                    Katarína Javorčíková

                                                    Dušan Čimo 

                                                    hovorcovia ZOJ

 

                                                                                     

 

 


 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Powered by Komento