Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Sudcovia KS v Trnave - názor k preťaženým súdom

Mgr. Katarína Arnouldová, JUDr. Eva Barcajová, Mgr. Fedor Benka, JUDr. Ľubica Bundzelová, JUDr. Martin Holič, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Daniel Ilavský, JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Zlatica Javorová, JUDr. Daša Kontríková, Mgr. Jozef Mačej,  JUDr. Katarína Slováčeková, JUDr. Bibiana Ťažiarová,  JUDr. Ľuboslava Vanková, sudcovia Krajského súdu v Trnave

Podpísaní sudcovia vyjadrujeme súhlasné stanovisko s článkom našej kolegyne JUDr. Gabriely Briškovej o charaktere sudcu. Na doplnenie článku a aj v súvislosti s vyjadreným názorom JUDr. Kataríny Javorčíkovej o potrebe zdieľania názorov o problémoch jednotlivých súdov a sudcov, o identifikovaní príčin regionálnych rozdielov v zaťaženosti a výkonnosti súdov ale aj sudcov v rámci jedného súdu si dovoľujeme opísať situáciu na našom súde a zamyslieť sa nad určitým názorom, o ktorom by prípadná diskusia mohla byť nápomocná pri riešení problémov.

Mária Laufová, sudkyňa v dôchodku - k preťaženým súdom:

Zo správy zo Zhromaždenia Sudcovskej únie ČR   z roku 2014, okrem iného vyplýva tento názor:

,,Správa súdu má zaistiť podmienky pre výkon súdnictva. Ak nie sú, predseda súdu musí vyvinúť tlak na ministerstvo,aby si plnilo svoje povinnosti  voči súdom. Zvyčajne však predsedovia súdov nevyvíjajú tlak hore, ale tlačia dolu,smerom k sudcom,aby zvýšili svoje výkony.Ak sudcovia tlaku podľahnú a namiesto primeraného výkonu  napr. 40 vecí mesačne skončia 80 vecí,ministerstvo je pasívne ,pretože to ide aj bez zmeny.”

Reakcia na článok "Aristokrat justície si zvoli trest smrti".

Justičná mašinéria, mobbing....akýkoľvek mobbing, na ktoromkoľvek pracovisku je veľmi ťaživá osobná situácia,v ktorej sa ocitne dotknutá osoba. Najťaživejšie na tejto situácii ani nie je samotné zavrhnutiahodné konanie hlavného aktéra, ale ohlušujúce mlčanie okolia. Pocit absolútnej bezmocnosti , nespravodlivého  vyčlenenia zo života kolektívu spolupracovníkov ,ktorý až na jednotlivé výnimky, možno si žije svoj život v absolútnej  pohode,spokojne ďalej, akoby sa nič nedialo..... veď mňa sa to netýka.... chcem mať pokoj”. Táto situácia je asi jedna z najhorších v živote človeka,nakoľko v kolektíve spolupracovníkov prežívame väčšinu času, realizujeme si svoje pracovné ambície, um ,medziľudské vzťahy, priateľstvá a zrazu ostane človek  sám, voči zlu, ktoré sa na  neho valí a všetky väzby sa rútia. Človek stráca úplne pôdu pod nohami a ak sa k týmto trápeniam pridajú ešte osobné problémy, nemoc, je to veľmi ťažko zvládnuteľná situácia. 

Pracovník justície z obvodu Krajského súdu v Bratislave:

Pokiaľ ide o nerovnomernú zaťaženosť jednotlivých súdov, toto považujem skôr za „manažérsky problém“, ktorý ministerstvo spravodlivosti SR (či už tzv. lietajúcimi sudcami alebo inak) skôr či neskôr musí vyriešiť.

Rovnako sa stotožňujem aj so všeobecným záverom, že "systém" núti sudcov, aby vec rozhodli čo najskôr, bez ohľadu na kvalitu takéhoto rozhodnutia. S čím mám ale trocha problém, je rezultát, ktorý naznačujete, a síce, že je treba navýšiť počet sudcov.