Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/plugins/system/sh404sef/diff.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/plugins/system/sh404sef/diff.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/plugins/system/sh404sef/diff.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2
Názor predsedu Krajského súdu v Trnave

Názor predsedu Krajského súdu v Trnave

Združenie za otvorenú justíciu (ďalej len „ZOJ“) ponúklo svoju stránku na diskusiu sudcom o preťaženosti súdov. Svoj názor vyslovili aj niektorí sudcovia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave. Bohužiaľ problém zúžili len na Krajský súd v Trnave a hlavného vinníka našli v osobe predsedu súdu. Skĺzli však z vecnej roviny odbornej diskusie do osobných útokov a zneužili tým veľkoryso poskytnutý priestor na odbornú diskusiu.

         Ako predseda Krajského súdu v Trnave som nastúpil do funkcie 15.05.2011 na základe riadneho výberového konania. Vyvinul som veľké úsilie na získanie 7 miest chýbajúcich sudcov. Hoci všetci uchádzači úspešne absolvovali riadne výberové konanie Súdna rada SR akceptovala len dvoch. Ďalší piati sudcovia boli neúspešní aj pri ďalších pokusoch a súdna rada ich akceptovala až po odchode Štefana Harabina z postu predsedu súdnej rady a tí, ktorí majú prehľad, skutočné dôvody poznajú. Ak chce niekto z uvedeného dôvodu brať na zodpovednosť predsedu súdu, nemá čestné úmysly, alebo nechápe proces výberu a vymenovania sudcov. Taktiež predseda súdu nevie ovplyvniť odchody sudcov na súd vyššieho stupňa, odchody do dôchodku, dlhodobé PN a podobne. Za prideľovanie konkrétnych miest je zodpovedné Ministerstvo spravodlivosti SR. Avšak požiadavky jednotlivých súdov boli vždy výrazne vyššie ako počet rozpočtovaných prostriedkov. Obvodu Krajského súdu v Trnave vzhľadom na vysoký nápad a personálnu poddimenzovanosť bolo väčšinou prideľovaných najviac miest, na čo formálne aj neformálne neraz poukazovali aj predsedovia iných krajských súdov. Z porád o personálnom doplnení nikto neodchádzal spokojný. Tento systém výberu bol pisateľom jasný. Mám vedomosť o kritickom pohľade niektorých sudcov Krajského súdu v Trnave na prerozdeľovanie voľných miest iným súdom v rámci Slovenska. Môj pohľad na zaťaženosť však nekončí pri hraniciach obvodu Krajského súdu v Trnave. Vážim si prácu i zaťaženosť sudcov aj v iných regiónoch, lebo porovnávať zaťaženosť medzi súdmi má veľa úskalí a neraz záleží od uhlu pohľadu. Preto som neraz vyzval sudcov krajského súdu, že im nič nebráni dať podnet na ministerstvo spravodlivosti pre netransparentné prideľovanie miest a vyvolať tak diskusiu. Žiadna iniciatíva zo strany sudcov Krajského súdu v Trnave však neprišla.

         Pri porovnávaní nápadu v roku 2015 a v roku 2016 sa nápad civilných vecí na Krajskom súde v Trnave znížil z 10365 na 8589 vecí, čo predstavuje znížený nápad o 1776 vecí. Už po 01.09.2016 sudcovia civilného úseku znižujú pravidelne každý mesiac počet nevybavených vecí a ešte je vypísané výberové konanie na 3 miesta, čím sa personálne obsadenie súdu stabilizuje, čomu výrazne pomohla aj aktivita predsedu Krajského súdu v Trnave. Chce to len trochu trpezlivosti a profesionálneho nadhľadu.

         Ak sa podpísaní sudcovia sťažujú na nedostatočné vytvorenie podmienok na prácu, tak im treba pripomenúť, že každý z nich sedí v kancelárii sám, s novými parketami, novými oknami, s novou technikou a každý z nich má možnosť dva pracovné dni v týždni si plniť svoje pracovné povinnosti v domácom prostredí a jeden z nich až tri. Na dosiahnutie tohto stavu bolo potrebné, aby predseda súdu vyrokoval na ministerstve spravodlivosti finančné prostriedky na prístavbu budovy, výmenu okien, podláh, inštaláciu klimatizácie a podobne. V súčasnosti sa realizujú prípravné práce na rekonštrukciu parkoviska.

         Preťaženosť súdov a z toho plynúce prieťahy v konaní sú závažný celospoločenský problém. Nikdy som sa netajil svojim názorom, že najväčšiu mieru zodpovednosti za uvedený stav nesie politická moc, a to rušením štátnych notárstiev, arbitráže a následným nedopĺňaním sudcovského zboru. Ďalej kupónovou privatizáciou, ktorá zahltila súdy 100000 sporov, opakovaným rušením a obnovovaním malých súdov a v súčasnosti bezprecedentným podcenením problémov s nebankovými subjektmi, spotrebiteľskými zmluvami a neprijatím adekvátneho štátneho rozpočtu pre preťažené súdnictvo. Na rozdiel od iných, nemám obavu prezentovať tieto svoje názory aj na verejných diskusiách s občanmi, ktorých som sa napríklad zúčastnil v Žiline, Bratislave alebo na pôde Právnickej fakulty v Trnave pred študentmi i vedením fakulty. Dokonca nemám problém diskutovať s ministerkou a študentmi právnickej fakulty o nepopulárnych odmenách sudcov na preťažených súdoch. Tieto názory som predniesol aj na konferencii, ktorej sa zúčastnil prezident republiky, súčasní aj bývalí ministri spravodlivosti, predseda ústavnoprávneho výboru NR SR, novinári, zahraniční hostia a podobne. Dokonca aj niektorí podpísaní sudcovia mi za „odvážne“ vystúpenie na tejto konferencii ďakovali. Neviem však o žiadnom významnejšom ústnom alebo písomnom vystúpení niekoho z pisateľov listu pred verejnosťou na tému preťaženosť súdov. Preto považujem za nekorektné a zlomyseľné z dôvodu historicky najvyššieho nápadu a nedostatkom sudcov zapríčinených politickou mocou obviňovať ktoréhokoľvek predsedu súdu.

         Každý človek si v práci píše svoj vlastný príbeh. Ja som bol vždy zástancom otvorenosti a transparentnosti justície a tieto myšlienky som presadzoval či už ako viceprezident Združenia sudcov Slovenska, spoluzakladateľ ZOJ, sudca alebo predseda súdu. Snažil som sa vždy hľadať cestu, ktorá by vo verejnosti zvýšila dôveryhodnosť súdnictva, ale na druhej strane môj hlas vždy zaznel aj verejne, ak bolo potrebné obhájiť nezávislosť súdnictva a oprávnené požiadavky sudcov. Nikdy som však neváhal byť kritický aj dovnútra justície, keď sa začali presadzovať autoritatívne spôsoby riadenia na najvyšších justičných postoch, arogancia, nedostatok sebareflexie alebo neprofesionálny prístup k plneniu pracovných povinností.

         Hlavnou náplňou práce predsedu súdu je riadiaca, organizačná a kontrolná činnosť. Predseda súdu v zmysle zákona má vybavovať agendu len v rozsahu, aby to nebolo na úkor jeho hlavnej pracovnej náplne. V rokoch 2011-2016 dokonca ministerstvo spravodlivosti žiadalo predsedov krajských súdov, aby sa pri zvyšujúcom nápade sústredili hlavne na kontrolnú činnosť a minimalizovali vybavovanie súdnej agendy. Aj napriek tomu väčšina z predsedov krajských súdov je v rozvrhu práce riadne zaradená v senátoch a sú nám prideľované veci v takom pomere, aby sme mohli agendu vybavovať v primeraných lehotách, lebo každý z nás si je vedomý dočasnosti pôsobenia vo funkcii predsedu súdu.

         Jedným z najvážnejších dôvodov nedôveryhodnosti justície sú prieťahy v konaní. V podmienkach odvolacieho súdu jeden rok od nápadu veci bez úkonu sudcu je lehota, kde je povinnosťou predsedu súdu skúmať dôvody prieťahu a vykonať kroky smerujúce k náprave. V takomto prípade je predseda súdu povinný sudcu na túto skutočnosť upozorniť a uložiť mu lehotu na odstránenie nečinnosti. V podmienkach Krajského súdu v Trnave sa postup realizoval formou písomného predsedníckeho opatrenia, ktoré sa zakladalo do spisu v zmysle § 168 ods. 1 zákona 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku, podľa ktorého obsahom spisu sú všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vec, najmä podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia týkajúce sa veci. Takýmto záznamom, resp. rozhodnutím je aj opatrenie, ktorým predseda súdu upozorňuje sudcu na prieťah a nutnosť vo veci konať. Takýto postu bol a je v súlade so zákonom, ako aj zásadou otvorenosti a transparentnosti justície, lebo dáva účastníkovi, aj kontrolným inštitúciám v súvislosti s prieťahmi (ministerstvo spravodlivosti, ústavný súd, verejný ochranca práv) jasný signál, že kontrolné mechanizmy v justícii fungujú. Zároveň je to aj signál pre sudcu, aby sa veci začal venovať, ktorú možno aj v návale práce prehliadol. Nikomu zo sudcov z tohto postupu nevznikla žiadna ujma. Aj napriek tomu niektorí sudcovia civilného kolégia považovali takýto postup za protizákonný, preto som problém predložil ministerke spravodlivosti s tým, že ak je tento postup v rozpore so zákonom, sám sa vzdám funkcie predsedu súdu. Právny názor ministerky, aj oboch štátnych tajomníčok bol, že predseda súdu nepostupoval protizákonne.

         Vzhľadom na historicky najvyšší nápad na prelome rokov 2015 a 2016 a v snahe upokojiť situáciu, sme sa po vzájomnej diskusii na civilnom kolégiu dohodli, že za takejto mimoriadnej situácie sa kontrola prieťahov bude vykonávať len upozorneniami prostredníctvom mailu a bez zakladania do spisov. Dohodu akceptovali všetci členovia kolégia jednohlasne a po niekoľkých mesiacoch sa už ozývali niektorí členovia kolégia, že aj upozornenia mailami sú pre nich stresujúce a mali by sa prehodnotiť.

         Problém opatrení sa teda uzavrel ešte v marci 2016 spoločnou dohodou predsedu súdu a civilného kolégia, a preto je nepravdivé tvrdenie pisateľov, že sa od opatrení upustilo po tom, čo sudcovia na problém upozornili na celokrajovom školení pred štátnou tajomníčkou, predsedníčkou najvyššieho súdu a predsedníčkou súdnej rady. Celokrajové školenie totiž prebehlo až v máji 2016, teda o dva mesiace neskôr, ako bol problém uzavretý na civilnom kolégiu.

         Problém opatrení je už skoro rok vyriešený a neaktuálny. Pisatelia problém možno aj v súvislosti s blížiacim sa výberovým konaním na predsedu Krajského súdu v Trnave neustále účelovo oživujú a nafukujú, lebo ďalšie vecné argumenty na ich strane absentujú. Za oživovaním už rok vyriešeného problému sú do istej miery sklamania z nenaplnených ambícií a do istej miery neochota akceptovať zmysluplnú kontrolu v súvislosti s prieťahmi v konaní. Preto sa pisatelia uchyľujú populisticky (hlavne pred sudcami pri školeniach, seminároch a poradách) vykresliť predsedu súdu ako človeka, ktorý im nerozumie, nerešpektuje ich zaťaženosť a kolaboruje s výkonnou mocou. Pravda je však taká, že nikto z pisateľov neabsolvoval toľko ťažkých bojov proti výkonnej moci, ako ich predseda súdu, napríklad v súvislosti s prípravou Ústavy SR, sudcovských kódexov, rušenia súdov, boja proti autoritárskym tendenciám na najvyšších postoch justície. Ak by som nerozumel ich problémom a zaťaženosti, najmenej polovica z pisateľov listu by už mala disciplinárne konanie, lebo začiatkom roka 2017 mali viacerí z nich nečinnosť viac ako 13 mesiacov v civilných veciach v počte napríklad 39, 27, 21, 18, 14, 11 a podobne.

         Niektorí sudcovia civilného úseku Krajského súdu v Trnave sa chcú inšpirovať myšlienkami, ktorí zazneli na sneme českej Soudcovskej unie 04.11.2016, kde sa prítomní zhodli o nevyhnutnosti hovoriť o osobnostiach, ktoré sú v riadiacich funkciách a aby sudcovia a funkcionári spolu viac komunikovali.

         Soudcovská unie Českej republiky si doma užíva status dôveryhodnej stavovskej organizácie, ktorá sa vie kriticky pozrieť aj do vlastných radov a vychovala viacero osobností, vrátane dvoch sudcov Ústavného súdu ČR. Na uvedenom sneme som sa zúčastnil ako ich čestný člen. Tejto pocty sa mi dostalo ešte 22.11.2002 a za 25 rokov existencie tejto stavovskej organizácie sa tejto pocty dostalo len trom sudcom zo Slovenska, a to Bradáčovi, Majchrákovi a mne. Ak by som chcel byť sarkastický, tak mi českí kolegovia zrejme udelili toto ocenenie pre nedostatok osobnostných predpokladov.

         Som samozrejme naklonený diskutovať o osobnostiach predsedov súdov, ale s tým úzko súvisí aj diskusia o osobnostiach samotných sudcov. Alebo sa budeme populisticky tváriť, že absencia osobností sa týka len výkonnej moci? Ak niektorí sudcovia civilného úseku volajú po diskusii s predsedom súdu, ich snahu považujem za neúprimnú, lebo rozkopávajú otvorené dvere. Každý z nich má prístup kedykoľvek, problémy sa v podmienkach nášho súdu riešia spoločne na zasadnutia kolégií, pléna, elektronickou komunikáciou, a dokonca aj pri neformálnych slávnostných príležitostiach. Za „typickú snahu“ o komunikáciu s predsedom súdu možno považovať konanie jedného z pisateľov listu, ktorý je o 12 rokov mladší a aj napriek tomu som ako predseda súdu kamarátsky prejavil snahu neformálne mimo pracoviska si problém prediskutovať, čo ostentatívne odmietol, že sa nemá o čom so mnou baviť. Bohužiaľ aj také osobnosti máme v sudcovskom zbore.  

         Niektorí sudcovia občianskoprávneho úseku krajského súdu túžia po poctivom, čestnom a múdrom predsedovi, ktorý chápe funkciu predsedu súdu ako službu, nie honor. Práve v tejto definícii sám seba vidím a poznajú ma tak aj mnohí sudcovia, s ktorými som spolupracoval v Združení sudcov Slovenska, v ZOJ, osobnosti z akademickej sféry a podobne. Možno pri slovku „múdrom“ niekedy sám zapochybujem, či bola múdra cesta a snaha vťahovať sudcov aj do rozhodovacích procesov v rámci súdu, ktoré patria do výlučnej kompetencie predsedu. S odstupom času sa totiž javí, že sudcovia tento dobrý úmysel nepochopili a cítia sa takí nezávislí, že sa chcú kontrolovať sami. Samozrejme nikto nie je dokonalý a bez chýb. Aj ja túžim po poctivých, čestných a múdrych sudcoch, pre ktorých funkcia sudcu nie  je honor, ale služba. Navyše by mali byť objektívni, chápať aj v priateľských vzťahoch povinnosti predsedu súdu a hlavne detinsky neintrigovať a škodiť povesti vlastného súdu.

         Súhlasím s názorom pisateľov aj ministerky, že na morálne zlyhania by sa nemuselo prihliadať len v prípade uchádzačov o významné posty v zahraničí, ale aj u predsedov súdov, ale zároveň aj sudcov. Ak však niektorí sudcovia civilného úseku Krajského súdu v Trnave považujú za morálne zlyhania predsedu súdu, ak si riadne plní svoje kontrolné povinnosti, tak sa stala niekde chyba. Morálka je totiž o niečom úplne inom.

 

V Trnave dňa 13.2.2017 

                            JUDr. Anton Jaček

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy Názor predsedu Krajského súdu v Trnave

Kontakt

Občianske združenie
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Naši partneri