Sudkyňa Príbelská: Sudcovia sebareflexiou prešli. Neviem, či všetci pochopili, že slúžia občanom a štátu

Foto N - Tomáš Benedikovič| Veronika Prušová | dennikn.sk | 19. februára 2021 | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Nech sa nás pokojne pýtajú aj na majetky a závadové osoby, hovorí sudkyňa zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Petra Príbelská pred vybudovaním Najvyššieho správneho súdu.

Od augusta by mal naplno fungovať nový Najvyšší správny súd, po ktorom aj sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu dlhé roky volali. Teraz sa týmto sudcom nepozdáva, že by rovnako ako ostatní uchádzači mali prechádzať výberovým konaním. Ak väčšina z nich na súd nepôjde, je ťažko predstaviteľné, že by sa mohol o pár mesiacov rozbehnúť. Sudkyňa Petra Príbelská v rozhovore hovorí:

  • o rizikách toho, že by v senáte mala byť s nesudcami;
  • či sudcovia po korupčných kauzách z minulého roka pochopili situáciu;
  • prečo ostala v šoku po obvinení podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej;
  • prečo presadzuje zmeny v navrhovanej reforme súdnictva, takzvanej súdnej mape;
  • aké to bolo začínať ako advokátska koncipientka u Ernesta Valka;

Ste členkou súdnej rady a zároveň sudkyňou správneho kolégia Najvyššieho súdu. Osobne sa vás teda týka téma Najvyššieho správneho súdu. Presvedčila vás už ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), aby ste sa prihlásili do výberového konania na tento nový súd? 

Zatiaľ neviem. Skôr zotrvávam na názore, ktorý som vyjadrila svojím podpisom pod podnet pre predsedu súdnej rady. Naozaj si myslím, že ústavne komfortné by bolo, aby sme zo správneho kolégia Najvyššieho súdu prešli na Najvyšší správny súd preložením. Koniec koncov, takto sa to plánuje aj pri vzniku nových správnych súdov. Na ne budú sudcovia krajských súdov, ktorí dnes riešia agendu správneho súdnictva, tiež len preložení.

List bývalého sudcu Pavla Polku Súdnej rade SR

Súdna mapa – JUDr. Ján Vanko, bývalý sudca Krajského súdu v Nitre

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt súdna moc| sudnamoc.sk | 14/02/2021 | 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia.

            Aj keď som už na dôchodku, sledujem podľa možností aj vývoj situácie okolo súdnej mapy  a som rád, že sudcovia reagujú na túto šokovú terapiu, ktorá im bola predložená ako hotová vec a vypracovaná v neviem akom, ale určite prísnom režime utajenia. To potom vyvoláva zbytočné dohady, domnienky, z ktorých sa postupne niektoré nestávajú zbytočnými, ale dôvodnými a opodstatnenými.

            Impulzom na toto moje písomné pripojenie sa do diskusie bola reakcia predsedu Krajského súdu v Nitre JUDr. Romana Greguša na vyjadrenie JUDr. Ayše Pružinec a JUDr. Vincenta Szabóa.

            Dávam pánovi predsedovi za pravdu, že v roku 2018 sme sa spolu zúčastnili na niekoľkých zasadnutiach pracovnej skupiny k súdnej mape a informácie k tvorbe súdnej mapy som mal aj z pracovných porád ministrov s predsedami krajských súdov.

            Chcem však zdôrazniť, že ani v jednom prípade sa v súvislosti so súdnou mapou nehovorilo (ani v náznakoch), že by sa malo rušiť 5 odvolacích krajských súdov.

Ste len sudcovia. Len sudcovia

Foto N - Vladimír Šimíček| TOMÁŠ HUBINÁK | dennikn.sk | 11. februára 2021 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Dialóg o diskriminácii pri obsadzovaní miest sudcov Najvyššieho správneho súdu.

Autor je poradca ministerky spravodlivosti pre ústavné právo,
v rokoch 2013 až 2020 pôsobil ako poradca na Ústavnom súde SR

Uvažujúc o personálnom substráte súdnej moci nemožno sa ubrániť obsedantnej otázke neustále nahlodávajúcej myseľ človeka. Vnímajú ctihodnosti opojené mocou talára seba ako šľachticov spravujúcich svoje feudum, držba ktorého ich oprávňuje až na dedičnú nemennosť ich postavenia a zároveň pri výskyte nového léna na prednostné benefitovanie z neho?

Účinnou terapiou tejto obsesie by v podmienkach demokracie mohol byť dialóg. Už T. G. Masaryk v rozhovoroch s Karlom Čapkom spomína, že demokracia je diskusia, ale dodáva, že pravá diskusia je možná iba tam, kde si ľudia navzájom dôverujú a poctivo hľadajú pravdu.

O čom sa diskutuje

Novela ústavy z konca roka 2020 zriadila novú súdnu inštitúciu, Najvyšší správny súd, ktorý začlenila v rámci hierarchie všeobecného súdnictva na jej vrchol spolu s Najvyšším súdom.

Najvyššiemu správnemu súdu sa zvykne vravieť „malý ústavný súd´“. Ideové (nemýliť si s ideologickým) uchopenie zriadenia a nastavenia Najvyššieho správneho súdu umožňuje nazerať z dlhodobého hľadiska na tento súd s víziou očistného účinku jeho pôsobenia na súdnu moc. So zriadením Najvyššieho správneho súdu prichádza pre spoločnosť šanca porásť aj z pohľadu ochrany právneho štátu a ústavných práv. Mnohé oblasti správneho práva sa nenútene prelínajú s právom ústavným.

Samotná ústava dala do vienka Najvyššiemu správnemu súdu právomoc rozhodovať vo veciach ústavnosti a zákonnosti komunálnych volieb, rozpustenia politických strán, ako aj o disciplinárnej zodpovednosti sudcov i prokurátorov.

Opísané právomoci do novelizácie ústavy prislúchali Ústavnému súdu (volebné súdnictvo), Najvyššiemu súdu (rozpustenie politickej strany), disciplinárnym senátom kreovaným súdnou radou (disciplinárna zodpovednosť sudcov) a disciplinárnym orgánom prokuratúry (disciplinárna zodpovednosť prokurátorov).

Novela ústavy neupravila, kto všetko má byť alebo môže byť sudcom Najvyššieho správneho súdu, neakcentovala ani proces obsadzovania miest sudcov na ňom. Tieto otázky boli ponechané na akt zákonodarnej moci.

Zákon o sudcoch a prísediacich (§ 151zf) stanovil, že prvé miesta sudcov na Najvyššom správnom súde sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania, ktoré uskutoční súdna rada. Výberové konanie bude pozostávať z verejného vypočutia v súdnej rade a overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

Sudcovia vo výbere na najvyšší správny súd vidia diskrimináciu. Môže to ohroziť jeho vznik

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 10. februára 2021 | Veronika Prušová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Osemnásť z dvadsiatich dvoch sudcov správneho kolégia chce, aby predseda súdnej rady napadol na Ústavnom súde zákon, ktorý má naplno sfunkčniť Najvyšší správny súd. Jeho fungovanie od augusta je vážne ohrozené.

Roky po ňom túžili a lobovali za jeho vznik. Najvyšší správny súd má už onedlho začať fungovať a sú to práve sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu, kto jeho vznik ohrozuje.

Od začiatku sa počítalo s tým, že práve oni vytvoria základy nového súdu, ktorý má mať tridsať sudcov. Okrem nich by boli na najvyššom správnom súde aj noví ľudia – či už nesudcovia, alebo sudcovia z iných súdov. Zákon je nastavený tak, že od augusta prejdú na najvyšší správny súd všetky nerozhodnuté spisy zo správneho kolégia Najvyššieho súdu.

Sudcovia však takto automaticky prejsť nemôžu. Musia ísť cez výberové konanie a to považujú za problém. Upozorňujú na to odvtedy, čo im ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) predstavila svoju víziu súdu.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri