Kto nastaví sudcom kompas?

https://a-static.projektn.sk/2020/04/135.jpg| dennikn.sk | Ján Hrubala | 18.augusta 2020 |

Etická komisia by mohla byť k dispozícii aj sudcom, ktorí si nie sú istí, či pri riešení etických dilem volia správny postup.

Autor je predseda Špecializovaného trestného súdu

Mám celkom rád štýl súčasného predsedu súdnej rady Jána Mazáka, i keď sa stáva, že s jeho závermi nesúhlasím. Naposledy, keď hovoril o tom, kto je podľa jeho názoru na ťahu v súvislosti so sudcom a mojím kolegom Michalom Trubanom. Ján Mazák hovorí veci priamo. Páčilo sa mi, keď v tomto denníku 16. 8. 2020 v rámci úvah o novom trestnom čine ohýbania práva zauvažoval o pozadí takejto razantnej snahy politikov priklincovať zodpovednosť sudcov aj hrozbou pre prznenie práva v ich rozhodovaní. Naozaj nemožno pochybovať o tom, že prznenie a deformovanie práva treba odsúdiť. Problém nastáva až vtedy, keď je potrebné toto všeobecné pravidlo rozmeniť na drobné. Ale ak je žalobca, stane sa. A v každom demokratickom štáte sú to súdy, kto uzly, vrátane tých gordických, rozväzuje, prípadne roztína.

Ako na zaujatosť

[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]

Ponechajme nevzatie do väzby obvineného Bödöra na vôli sudcov, pretože tak káže zákon. Sudca, kým mu nie je preukázaný zlý úmysel pri rozhodovaní, je chránený absolútne a aj ja sa zaraďujem do zástupu tých právnych praktikov i teoretikov, ktorí si túto mantru nijako a nikdy nedovolia spochybniť. Áno, pokiaľ ide o Trubanovo toľko diskutované vylúčenie vo veci, je na mieste hamletovský typ otázky „mal či nemal". Alebo inak, na mieste je i otázka, či svojím nevylúčením (mimochodom, konajúce strany ho nenamietali, hoci poznali výpoveď i pozadie, ktoré ho z veci mohli nepriamo diskvalifikovať) právo „prznil" či „neprznil"?

A potom čítajme zákon, v tomto prípade Trestný poriadok. Ten okrem iného hovorí, že „z vykonávania úkonov v trestnom konaní je vylúčený sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka". Sú dva spôsoby, ako sa tento problém v konkrétnej veci nastolí. Prvý – nastolí ho samotný sudca, druhý – nastolí ho strana v konaní. Zákon potom predpisuje ďalší postup a nateraz nechajme bokom i to, že náš odvolací súd cez víkendy nemá služby, sudca je pri väzbe povinný rozhodnúť v štyridsaťosemhodinovej lehote a práve vtedy, keď sa namietne samotný sudca, niet inej cesty než vec postúpiť nadriadenému súdu – a lehota je fuč.

Ak sudcu niekto namietne, rozhodne v prvom kole sám a je aj napriek námietke zaujatosti zmocnený na všetky neodkladné úkony – vrátane rozhodnutia o väzbe. Ak v našom prípade sudca „rozmýšľa o oznámení zaujatosti sám", nerobí nič viac a nič menej, než rieši to, čo sa najčastejšie označuje ako etická dilema. Na rozdiel od prípadu, keď už napríklad bol vo veci činný ako prokurátor, totiž nemá jednoznačne definovaný normatívny príkaz vylúčiť sa vyplývajúci napríklad z toho, že je príbuzný prokurátora, obhajcu či obvineného. Samozrejme, je priam jeho povinnosťou vyrovnať sa so svojím „pomerom k veci alebo osobám" vystupujúcim v konaní, a ak napríklad zatají, že s obvineným bol pred rokom na dovolenke a pravidelne sa s ním stýka, má postarané o veľký problém.

Dilemy samospráv

V tomto denníku som si aj od Maroša Paulíniho prečítal toto: „Potrebujeme lídrov, ktorí sú ochotní stelesňovať hodnoty, ktoré vyžadujú, a zároveň netolerujú porušenia týchto princípov v organizáciách, ktoré vedú. Potrebujeme lídrov, ktorí si uvedomujú, že neriešenie etických dilem môže v konečnom dôsledku pochovať ich organizácie a uškodiť celej spoločnosti." To sedí a sedí aj to, že základným pravidlom by malo byť presúvanie riešenia takýchto dilem na samosprávy alebo jednoducho „dole". Nech my „dole", vrátane lídrov, ukážeme, že nám to nie je jedno.

Lenže toto pravidlo – ako v podstate každé – má aj svoje výnimky, a to najmä z dôvodu dôležitosti problému a špecifík justície. Rozhodovanie i iniciovanie rozhodovania v tomto prípade podľa môjho názoru treba dostať „hore". A nielen preto, že podľa názoru všetkých členov našej sudcovskej rady (pokiaľ viem, takýto postoj zaujímajú aj kolegovia z iných sudcovských rád) sú sudcovské rady ako najnižšie orgány sudcovskej samosprávy zákonom zmocnené len na riešenie etických dilem týkajúcich sa správania sa sudcov mimo ich rozhodovacej činnosti.

Nastavovanie kompasu

Štefan Harabin sa na výberových konaniach zvykol sudcov či adeptov na sudcov pýtať na ich názor na potrebu etického kódexu. „Sociálne žiaduca" bola odpoveď typu „netreba, však takýto kódex má každý sudca v sebe". Nemá, respektíve každý nemusí mať správne nastavený kompas. Je potrebné, aby mu ho niekto prestavil, a ak je pochybenie zjavné, treba ho potrestať. Nastavovanie i prestavovanie kompasov by malo byť v takýchto vážnych prípadoch v rukách „profesoriek Krskových" a iných odborníkov, ktorí sa etike v práve venujú. Aj preto som patril do skupiny sudcov, z ktorých najviditeľnejšia bola súčasná členka Súdnej rady SR Elena Berthotyová a ktorí volali po vzniku akejsi poloprofesionálnej etickej komisie. Tá by dokonca mohla byť k dispozícii aj sudcom, ktorí si nie sú istí, či pri riešení etických dilem volia správny postup.

Súdna rada ako doslova najdôležitejší orgán justície dnes svoju etickú komisiu má a môže svojmu predsedovi poradiť, „čo s Trubanom". Teda „konať" či „nekonať"? To je otázka hodná dôležitosti toho, kto ju rieši. Aj podľa štatútu súdnej rady ide totiž o v podstate jediný „ústavný orgán sudcovskej legitimity".

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Kto nastaví sudcom kompas?

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri