Renomovaní právnici nečakali na politikov, navrhujú zmenu výberu ústavných sudcov

Signatári výzvy: Elena Berthotyová, Ladislav Orosz, Eva Kováčechová, Daniel Lipšic, Ján Vozár, Pavol Žilinčík, Viera Mrázová, Peter Kubina. foto – N a tasr| Veronika Prušová |utorok 22. mája 2018 11:58 | dennikn.sk |

Vo februári budúceho roka končia deviati z trinástich ústavných sudcov. Výber ich nástupcov sa musí zmeniť, no politici sa nevedia s konkrétnym návrhom rozhýbať. Prácu za nich urobili súčasní aj bývalí ústavní sudcovia, sudcovia medzinárodných súdov, ale aj uznávaní akademici.

Po zlých skúsenostiach z minulosti a váhaní politikov sa renomovaní právnici stretli a navrhli, ako treba vyberať ústavných sudcov.

Ústavný súd čakajú veľké zmeny, parlament má zvoliť deväť z trinástich sudcov, voľby majú byť na jeseň. Nový sudcovia potom majú nastúpiť vo februári budúceho roka.

Znamená to, že poslanci musia vybrať osemnásť kandidátov, z ktorých polovicu vyberie prezident. Po tomto výbere nás čaká prakticky úplne nový Ústavný súd.

Na post ústavného sudcu chcel kandidovať aj predseda Smeru Robert Fico a chcel sa na tom dohodnúť aj s prezidentom, potvrdil Andrej Kiska, podľa ktorého to už po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a Ficovej demisii nie je možné. „Vedel som si predstaviť diskusiu o tejto téme. Ale dnes je to už iba fikcia a je zbytočné o tom hovoriť…“ povedal Kiska.

Radoslav Procházka zasa o sebe v rozhovore pre Denník N hovoril, že by bol dobrým ústavným sudcom, odmieta sa však dohadovať s politikmi.

Návrh na nové pravidlá podpísalo 38 právnických osobností. Sú medzi nimi súčasní aj bývalí ústavní sudcovia, sudcovia medzinárodných súdov, sudcovia Najvyššieho súdu, či univerzitní akademici, ako sú Ladislav Orosz, Daniel Šváby, Ján Klučka, Lucia Berdisová, Jozef Vozár, Peter Wilfling, Daniel Lipšic či Pavol Žilinčík.

Už sa im nechcelo čakať

„Nemožno so založenými rukami čakať na zmenu politickej kultúry,“ vysvetľuje jedna z autoriek návrhu, Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV, ktorá pôsobí aj na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity.

Nejde len o to, aby sa zvýšili požiadavky na kandidátov a kandidátky na ústavných sudcov a skvalitnil sa ich výber. Právnici by boli radi, ak by sa ich návrhom podarilo dosiahnuť aj to, aby „sa ústavnými sudcami a sudkyňami mali väčšiu šancu stať autonómne právnické osobnosti s autentickým záujmom o ochranu právneho štátu, nie politické horcruxy“ (horcruxy sú fiktívne predmety vytvorené čiernou mágiou zo série Harry Potter, pozn. red.).

Právnici hovoria o nevyhnutnej požiadavke, aby bol ústavný sudca bezúhonným a uznávaným odborníkom. „Musí svojim doterajším životom zaručovať, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne,“ píšu v návrhu. Svoj návrh predstavujú ako hodnotovo postavený na princípoch demokratickosti, transparentnosti, predvídateľnosti a férovosti výberu a tiež na ich odbornosti, nezávislosti a morálnej integrite.

V návrhu nie je zvýšenie vekovej hranice kandidátov zo 40 na 45 rokov, ako o tom hovoril premiér Peter Pellegrini. Peter Wilfling z Via Iuris vysvetľuje, že zvýšenie vekovej hranice „by zablokovalo možnosť kandidovať pre ústavných právnikov z mladšej generácie a mohlo by spôsobiť nedostatok vhodných kandidátov na sudcov.“ Naopak, právnici navrhujú, aby sa zaviedla horná veková hranica pre výkon ústavného sudcu, a to na 75 rokov.

Chcú tiež zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidátov na ústavného sudcu, a to aspoň na 90 hlasov poslancov. Ak by sa táto väčšina nedosiahla, tak v ďalších kolách by bolo potrebných aspoň 76 hlasov. V súčasnosti stačí na zvolenie nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov, čiže teoreticky aj 39 poslancov, ak by ich na hlasovanie prišlo len 76.

Dôležitým návrhom je, aby poslanci o kandidátoch hlasovali verejne, „pretože transparentnosť je princípom, na ktorom je postavený celý náš návrh“. Teraz je voľba ústavných sudcov tajná.

Kandidáti bez politického krytia

Požiadavkou, o ktorej doposiaľ nebolo ani z odborných kruhov počuť, je, aby boli kandidáti zaradení do zoznamu na základe vlastnej prihlášky. V súčasnosti kandidátov navrhujú oprávnené subjekty, teda poslanci, vláda, generálny prokurátor, vedecké inštitúcie, komory právnikov, predseda Ústavného súdu.

Kandidáti by sa takto vyhli navrhovaniu priamo poslancami, čím získavali „nálepku“ od konkrétnej politickej strany. Niektorých odborníkov to totiž mohlo odrádzať od kandidatúry a zároveň niektorým „nálepka“ od opozície mohla znemožniť zvolenie.

Právnici navrhujú, aby vznikol zoznam kandidátov, ktorý by bol verejnosti známy už sedem mesiacov pred voľbou. Zvýšila by sa tak verejná kontrola aj transparentnosť voľby. A zároveň by sa zamedzilo prekvapeniam, kedy sa niektoré mená medzi kandidátmi ocitli na poslednú chvíľu.

Každý kandidát by mal počítať s tým, že zverejní podrobné majetkové priznanie.

V návrhu sa píše aj o skvalitnení procesu vypočutia kandidátov tak, aby poslanci aj verejnosť získali podrobné informácie o nich. V súčasnosti vypočutie prebiehalo pred ústavnoprávnym výborom a nie raz sa stalo, že sa kandidát pred poslancami nezdržal ani desať minút. Právnici preto navrhujú, aby sa dočasne zriadila komisia odborníkov, ktorá by poslancom pomohla pri vypočúvaní.  Cieľom je, aby bolo vypočutie a posudzovanie kandidátov dôkladnejšie. Zároveň by malo byť nahrávané a sprístupnené verejnosti na internetovej stránke parlamentu.

Politici stratia dlhoročný vplyv

Právnici sa snažia vo svojom návrhu riešiť aj situáciu, aby Ústavný súd nečakala v pravidelných intervaloch taká veľká výmena sudcov, ako to bude začiatkom budúceho roka. Tento návrh rieši aj obmedzenie politického vplyvu jednej vládnej koalície na zloženie Ústavného súdu.

Návrh spomína štvorročné cykly, pričom by sa obmedzenie mohlo dotknúť už nadchádzajúcej voľby. Deviati noví ústavní sudcovia by si jednoducho vyžrebovali, či budú mať štvor-, osem- alebo dvanásťročný mandát. Pričom ten sudca, ktorý si vyžrebuje štvor- alebo osemročné funkčné obdobie, tak by sa mohol uchádzať o znovuzvolenie.

Právnici tiež navrhujú, aby sa zriadil inštitút náhradníkov ústavných sudcov. Prišli by na rad, ak by sa uvoľnilo miesto ústavného sudcu počas funkčného obdobia. Náhradník by bol z kandidátov zvolených v minulosti parlamentom, no ktorého by prezident nevymenoval. Zabezpečilo by to, že by ústavnému súdu nechýbali sudcovia.

Za kľúčovú tému označovala voľbu ústavných sudcov aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá svoju predstavu predložila koaličným partnerom. Skôr, ako ju stihli odsúhlasiť, však došlo k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, po ktorej diskusia na túto tému úplne zaspala. Preto po Žitňanskej prevzal tému jej nástupca Gábor Gál (Most-Híd). Aj ten už návrh predstavil Smeru a SNS. Definitívna dohoda však zatiaľ neexistuje.

K zmene výberu sa pritom zaviazala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení.

 

Zoznam podpísaných právnikov

Kristína Babiaková (advokátka, Via Iuris); Juraj Babjak (bývalý ústavný sudca); Lucia Berdisová (vedecká pracovníčka, vysokoškolská učiteľka); Elena Berthotyová (sudkyňa Najvyššieho súdu, členka Súdnej rady); Dušan Čimo (sudca Najvyššieho súdu, člen Súdnej rady); Peter Čuroš (vysokoškolský učiteľ); Šimon Drugda (postgraduálny výskumník); Zuzana Ďurišová (sudkyňa Najvyššieho súdu); Tomáš Gábriš (vysokoškolský učiteľ); Ján Hrubala (sudca Špecializovaného trestného súdu); Tomáš Kamenec (advokát); Marek Káčer (vysokoškolský učiteľ); Juraj Kliment (sudca Najvyššieho súdu); Ján Klučka (bývalý sudca Súdneho dvora EÚ, bývalý ústavný sudca); Eva Kováčechová (riaditeľka Centra právnej pomoci); Peter Krajčovič (bývalý sudca Najvyššieho súdu); Daniel Krošlák (vysokoškolský učiteľ); Peter Kubina (advokát); Dagmar Lantajová (vysokoškolská učiteľka); Andrej Leontiev (advokát); Daniel Lipšic (advokát); Ján Luby (bývalý ústavný sudca); Kubo Mačák (vysokoškolský učiteľ); Andrej Majerník (advokát); Michal Matulník (advokát); Lucia Mokrá (vysokoškolská učiteľka); Viera Mrázová (bývalá ústavná sudkyňa); Viliam Myšička (advokát); Ladislav Orosz (ústavný sudca); Oľga Ovečková (vedecká pracovníčka); Marián Porvažník (Iniciatíva za lepšiu advokáciu); Ján Šikuta (sudca Najvyššieho súdu, bývalý sudca Európskeho súdu pre ľudské práva); Marek Šmid (vysokoškolský učiteľ); Daniel Šváby (sudca Súdneho dvora EÚ, bývalý ústavný sudca); Jozef Vozár (riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV, člen Súdnej rady SR); Peter Vršanský (vysokoškolský učiteľ, bývalý zástupca SR pred Európskym súdom pre ľudské práva); Peter Wilfling (Via Iuris); Pavol Žilinčík (právnik v Kancelárii verejného ochrancu práv, člen Súdnej rady)

 

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Renomovaní právnici nečakali na politikov, navrhujú zmenu výberu ústavných sudcov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri